Keď Boh prichádza na zem, koná iba svoje dielo v božskej prirodzenosti, ktoré nebeský Duch zveril vtelenému Bohu. Keď príde, len reční po celej krajine, aby dal hlas svojim výrokom rôznymi prostriedkami a z rôznych perspektív. Za svoje ciele a princíp diela považuje predovšetkým zaopatrovanie a učenie ľudí a nezaoberá sa takými vecami, ako sú medziľudské vzťahy alebo detaily života jednotlivých ľudí. Jeho hlavnou službou je hovoriť v mene Ducha. To znamená, že keď sa Boží Duch hmatateľne zjaví v tele, iba zaopatruje život človeka a hlása pravdu. Nezapája sa do ľudskej práce, teda nezúčastňuje sa na práci ľudstva. Ľudia nemôžu konať božské dielo a Boh sa nepodieľa na ľudskej práci. Všetky tie roky, odkedy Boh prišiel na túto zem, aby vykonal svoje dielo, ho vždy vykonával prostredníctvom ľudí. Týchto ľudí však nemožno považovať za vteleného Boha – iba za tých, ktorých Boh používa. Boh dneška však môže hovoriť priamo z pohľadu božskej prirodzenosti, vysielať hlas Ducha a pracovať v mene Ducha. Všetci, ktorých Boh počas vekov používal, sú rovnako príkladom Božieho Ducha pôsobiaceho vo fyzickom tele – prečo ich teda nemožno nazývať Bohom? No dnešný Boh je tiež Boží Duch pôsobiaci priamo v tele a Ježiš bol tiež Boží Duch pôsobiaci v tele. A oboch nazývame Boh. V čom je teda rozdiel? Všetci ľudia, ktorých Boh po celé veky používal, boli schopní normálneho myslenia a mali normálny rozum. Všetci chápali princípy ľudského správania. Mali normálne ľudské predstavy a vlastnili všetky veci, ktoré by mali normálni ľudia vlastniť. Väčšina z nich mala výnimočný talent a vrodenú inteligenciu. Boží Duch pri pôsobení na týchto ľuďoch využil ich talenty, ktoré sú ich darmi od Boha. Boží Duch zapája do hry ich talenty a využíva ich silné stránky v službe Bohu. Božia podstata je však bez predstáv a myšlienok, je nepoznačená ľudskými úmyslami, a dokonca jej chýba aj to, čo majú normálni ľudia. To znamená, že nepozná ani princípy ľudského správania. Takto to je, keď dnešný Boh prichádza na zem. Jeho dielo a Jeho slová nie sú poznačené ľudskými úmyslami a myšlienkami, ale sú priamym prejavom úmyslov Ducha a On koná priamo v Božom mene. To znamená, že Duch hovorí priamo, teda že božská prirodzenosť priamo koná dielo bez toho, aby sa do neho vmiešal čo i len náznak ľudských úmyslov. Inými slovami, vtelený Boh priamo stelesňuje božstvo, nemá ľudské myšlienky a predstavy a nechápe princípy ľudského správania. Ak by pôsobila iba božská prirodzenosť (teda iba samotný Boh), nebolo by možné, aby sa Božie dielo vykonávalo na zemi. Keď teda Boh prichádza na zem, musí mať menší počet ľudí, prostredníctvom ktorých vykonáva svoje dielo v rámci ľudskej prirodzenosti, v spojení s dielom, ktoré koná v božskej prirodzenosti. Inými slovami, využíva ľudskú prácu na podporu svojho božského diela. Ak by to tak nebolo, človek by sa nemohol priamo zapojiť do božského diela. Takto to bolo s Ježišom a Jeho učeníkmi. Počas svojho pôsobenia vo svete Ježiš zrušil staré zákony a ustanovil nové prikázania. Vyriekol tiež mnoho slov. Celé toto dielo konal v rámci božskej prirodzenosti. Ostatní, ako Peter, Pavol a Ján, opierali svoju ďalšiu prácu o základy Ježišových slov. Boh teda začal svoje dielo v tomto veku, ohlasujúc začiatok Veku milosti, čím započal novú éru, zrušil starú a tiež naplnil slová: „Boh je začiatok aj koniec.“ Inými slovami, človek musí vykonávať ľudské dielo na základoch Božieho diela. Keď Ježiš povedal všetko, čo mal povedať, a dokončil svoje dielo na zemi, opustil človeka. Potom všetci ľudia pracovali podľa princípov vyjadrených v Jeho slovách a praktizovali podľa právd, o ktorých hovoril. Všetci títo ľudia pracovali pre Ježiša. Ak by to dielo tvoril Ježiš sám, bez ohľadu na to, koľko slov by povedal, ľudia by nemohli prísť do styku s Jeho slovami, pretože pôsobil v božskej prirodzenosti a mohol hovoriť iba slová božskej prirodzenosti, a tak nemohol vysvetliť veci do tej miery, aby normálni ľudia mohli Jeho slová pochopiť. A tak musel mať apoštolov a prorokov, ktorí prišli po Ňom, aby Jeho dielo doplnili. Toto je princíp, ako vtelený Boh koná svoje dielo – používa vtelené telo na to, aby mohol hovoriť a konať a aby tak dokončil dielo božskej prirodzenosti, a potom používa niekoľkých alebo možno viacerých ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby svoje dielo doplnil. Boh teda používa ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, aby pôsobili ako pastieri ľudstva a polievali ho a aby Boží vyvolený ľud mohol vstúpiť do pravdy-reality.

Ak by Boh, keď vošiel do tela, konal iba dielo božskej prirodzenosti a nebolo by žiadnych ľudí, ktorí by boli v súlade s Jeho úmyslami, ktorí by s Ním pracovali v zhode, potom by človek nebol schopný pochopiť Božie úmysly ani sa s Bohom spojiť. Boh musí používať normálnych ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby dokončili toto dielo, dohliadali na cirkvi a pôsobili ako ich pastieri a aby tak bolo možné dosiahnuť úroveň, ktorú si ľudské kognitívne procesy, teda ľudský mozog, dokážu predstaviť. Inými slovami, Boh používa menší počet ľudí, ktorí sú v súlade s Jeho úmyslami, aby „preložili“ dielo, ktoré On koná v rámci svojej božskej prirodzenosti, a tak ho odkryli – aby premenili božskú reč na ľudskú, aby jej ľudia mohli porozumieť a pochopiť ju. Ak by to Boh neurobil, nikto by nerozumel božskému jazyku Boha, pretože ľudia, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, sú napokon v malej menšine a ľudská schopnosť chápania je nízka. Preto Boh volí túto metódu len vtedy, keď pôsobí vo vtelenom tele. Ak by existovalo iba božské dielo, človek by nemohol spoznať Boha ani sa s Ním spojiť, pretože človek nerozumie Božiemu jazyku. Človek je schopný porozumieť tomuto jazyku iba prostredníctvom ľudí, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami a objasňujú Jeho slová. Ak by však v ľudskej prirodzenosti pracovali len takíto ľudia, umožnilo by to iba udržiavať normálny život človeka. Nedokázalo by to zmeniť jeho povahu. Božie dielo by nemohlo mať nový východiskový bod, boli by tu len tie isté staré pesničky, tie isté staré frázy. Len prostredníctvom vteleného Boha, ktorý hovorí všetko, čo treba povedať, a robí všetko, čo treba urobiť počas Jeho vtelenia, po ktorom ľudia pracujú a žijú na základe Jeho slov, len vtedy bude ich povaha života schopná zmeny a len tak budú môcť držať krok s dobou. On, ktorý pôsobí v božskej prirodzenosti, predstavuje Boha, kým tí, ktorí pôsobia v ľudskej prirodzenosti, sú ľudia používaní Bohom. To znamená, že vtelený Boh sa podstatne líši od ľudí, ktorých Boh používa. Vtelený Boh je schopný konať dielo božskej prirodzenosti, zatiaľ čo ľudia, ktorých Boh používa, toho nie sú schopní. Na začiatku každého veku osobne prehovorí Boží Duch a započne novú éru, aby priviedol človeka k novému začiatku. Keď dohovorí, znamená to, že Božie dielo v Jeho božskej prirodzenosti je zavŕšené. Potom všetci ľudia nasledujú vedenie tých, ktorých Boh použil, aby vstúpili do svojej životnej skúsenosti. Na základe rovnakého princípu je to aj štádium, v ktorom Boh privádza človeka do nového veku a dáva ľuďom nový východiskový bod – vtedy sa končí Božie dielo v tele.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zásadný rozdiel medzi vteleným Bohom a ľuďmi, ktorých Boh používa