Kristova božská prirodzenosť riadi Jeho ľudskú. Hoci je v tele, Jeho ľudská prirodzenosť nie je úplne podobná ľudskej prirodzenosti človeka z tela. Má svoj jedinečný charakter a aj ten riadi Jeho božská prirodzenosť. Jeho božská prirodzenosť nemá žiadnu slabosť. Kristova slabosť sa vzťahuje na slabosť Jeho ľudskej prirodzenosti. Táto slabosť do istej miery obmedzuje Jeho božskú prirodzenosť, ale tieto obmedzenia sú v určitom rozsahu a čase a nie sú bezhraničné. Keď príde čas vykonať dielo Jeho božskej prirodzenosti, vykoná ho bez ohľadu na svoju ľudskú prirodzenosť. Kristovu ľudskú prirodzenosť úplne riadi Jeho božská prirodzenosť. Okrem bežného života Jeho ľudskej prirodzenosti všetky ostatné činnosti Jeho ľudskej prirodzenosti ovplyvňuje a riadi Jeho božská prirodzenosť. Hoci má Kristus ľudskú prirodzenosť, nevyrušuje to činnosť Jeho božskej prirodzenosti práve preto, lebo Kristovu ľudskú prirodzenosť riadi Jeho božská prirodzenosť. Hoci Kristova ľudská prirodzenosť nie je zrelá v tom, ako sa správa k iným, neovplyvňuje to normálne pôsobenie Jeho božskej prirodzenosti. Keď hovorím, že Jeho ľudská prirodzenosť nebola skazená, myslím tým, že Kristovu ľudskú prirodzenosť môže priamo riadiť Jeho božská prirodzenosť. Vlastní ho vyšší zmysel než zmysel obyčajného človeka. Jeho ľudská prirodzenosť je najvhodnejšia na to, aby ju v Jeho diele riadila Jeho božská prirodzenosť. Jeho ľudská prirodzenosť najlepšie dokáže vyjadriť dielo božskej prirodzenosti a najlepšie sa podriadiť tomuto dielu. Keď Boh pôsobí v tele, nikdy nestráca zo zreteľa povinnosť, ktorú by mal človek v tele vykonávať. Dokáže uctievať Boha v nebi s pravým srdcom. Má podstatu Boha a Jeho identita je identita samotného Boha. Ide len o to, že prišiel na zem a stal sa stvorenou bytosťou, s vonkajšou schránkou stvorenej bytosti, a teraz má ľudskú prirodzenosť, ktorú predtým nemal. Dokáže uctievať Boha v nebi. Toto je bytie samotného Boha a je pre človeka nenapodobiteľné. Jeho identita je sám Boh. Práve z pohľadu tela uctieva Boha, a preto slová „Kristus uctieva Boha v nebi“ nie sú nesprávne. To, čo žiada od človeka, je práve Jeho vlastné bytie. Dosiahol všetko, čo žiada od človeka ešte predtým, než ho požiadal. Nikdy by nekládol požiadavky na iných, kým sám žiadne nemá, lebo to všetko tvorí Jeho bytie. Bez ohľadu na to, ako vykonáva svoje dielo, nekonal by spôsobom, ktorý vzdoruje Bohu. Bez ohľadu na to, čo žiada od človeka, žiadna požiadavka neprevyšuje to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Všetko, čo koná, je to, čo nasleduje Božiu vôľu a je to v záujme Jeho riadenia. Kristova božská prirodzenosť je nad všetkými ľuďmi, preto je najvyššou autoritou všetkých stvorených bytostí. Táto autorita je Jeho božská prirodzenosť, teda povaha a bytie samotného Boha, ktoré určuje Jeho identitu. Preto bez ohľadu na to, aká normálna je Jeho ľudská prirodzenosť, je nepopierateľné, že má identitu samotného Boha. Bez ohľadu na to, z akého stanoviska hovorí a ako sa podriaďuje Božej vôli, nemožno povedať, že by to nebol samotný Boh. Hlúpi a neznalí ľudia často považujú normálnu Kristovu ľudskú prirodzenosť za chybu. Bez ohľadu na to, ako Kristus vyjadruje a zjavuje bytie svojej božskej prirodzenosti, človek nedokáže uznať, že je to Kristus. A čím viac Kristus prejavuje svoju podriadenosť a pokoru, tým ľahkovážnejšie sa hlúpi ľudia pozerajú na Krista. Sú dokonca takí, čo voči Nemu zaujmú postoj vylúčenia a pohŕdania, a predsa kladú na stôl tých „veľkých mužov“ zo vznešených obrazov, aby sa im klaňali. Vzdor človeka voči Bohu a vzbura voči Bohu pochádzajú z toho, že podstata vteleného Boha sa podriaďuje Božej vôli, ako aj z normálnej Kristovej ľudskej prirodzenosti. Toto je prameň vzdoru človeka voči Bohu a jeho vzbury. Keby Kristus nemal podobu svojej ľudskej prirodzenosti a nehľadal by vôľu Boha Otca z pohľadu stvorenej bytosti, ale namiesto toho by mal nadľudskú prirodzenosť, s najväčšou pravdepodobnosťou by neexistovala vzbura medzi ľuďmi. Dôvod prečo je človek vždy ochotný veriť v neviditeľného Boha v nebi, je ten, že Boh v nebi nemá ľudskú prirodzenosť. Nemá ani jedinú vlastnosť stvorenej bytosti. Preto si Ho človek vždy váži s najväčšou úctou, ale ku Kristovi zaujíma pohŕdavý postoj.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Kristovou podstatou je poslušnosť vôli nebeského Otca