1

Boh sa stáva telom ako obyčajný človek, skrytý medzi ľuďmi koná nové dielo našej spásy. Neponúka nám žiadne vysvetlenia ani nám neprezradí, prečo prišiel, len jednoducho koná zamýšľané dielo podľa svojho plánu a postupu. Jeho slová a výroky sú čoraz častejšie. Od útechy, nabádania, pripomínania a varovania až po výčitky a disciplinovanie. Od mierneho a jemného tónu až po prudké a majestátne slová – toto všetko vyvoláva u človeka pocit veľkého milosrdenstva a úplnej hrôzy. Všetko, čo hovorí, zasahuje tajomstvá ukryté hlboko v našom vnútri. Jeho slová nás bodajú do srdca, bodajú naše duše napĺňajú nás neznesiteľnou hanbou a sotva vieme, kam sa máme ukryť.

2

Z Neho si užívame nekonečný prísun živej vody a skrze Neho žijeme život, v ktorom človek a Boh stoja zoči-voči. No my sme vďační len za milosť Pána Ježiša v nebi a nikdy sme nevenovali pozornosť pocitom tohto obyčajného človeka s božskou prirodzenosťou. Tak ako predtým, i naďalej koná svoje dielo pokorne ukrytý v tele a vyjadruje hlas svojho srdca, akoby necítil, že Ho ľudstvo odmieta, akoby večne odpúšťal nezrelosť a nevedomosť človeka a navždy toleroval neúctivý postoj človeka voči Nemu.

3

Božie slová nesú životnú silu, ukazujú nám cestu, ktorú máme nasledovať, a umožňujú nám pochopiť, čo presne je pravda. Vydáva pre nás svoje srdce, stráca pre nás spánok a chuť do jedla, plače za nás, vzdychá za nás a stoná za nás v chorobe; znáša poníženie pre náš konečný osud a spásu; a Jeho srdce plače a krváca pre našu otupenosť a vzdorovitosť. Žiadny obyčajný človek nemá toto bytie a toto vlastníctvo a žiadna skazená ľudská bytosť ich nemôže mať ani dosiahnuť. On má toleranciu a trpezlivosť, ktoré nemá žiadny bežný človek, a Jeho láska nie je niečo, čo má akákoľvek stvorená bytosť.

z knihy Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 4: Vidieť Božie zjavenie v Jeho súde a napomínaní