1

Ľudia opustili zaopatrenie života od Všemohúceho, nepoznajú zmysel existencie, ale napriek tomu sa boja smrti. Sú bez pomoci a bez opory, a predsa sa stále zdráhajú zavrieť oči, a zoceľujú sa, aby podopierali svoje telesné schránky, ktorým úplne chýba akýkoľvek duchovný pocit, a prežívajú svoju nízku existenciu na tomto svete. Žiješ týmto spôsobom – bez nádeje, rovnako ako ostatní, bez cieľa. Iba ten legendárny Svätý spasí ľudí, ktorí stonajú uprostred svojho utrpenia a zúfalo túžia po Jeho príchode. Takéto presvedčenie už dlhý čas ostáva nenaplnené u ľudí, ktorým chýba vedomie. Napriek tomu však po Jeho príchode stále takto túžia.

2

Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, ktorí hlboko trpeli. Zároveň má odpor k týmto ľuďom, ktorým úplne chýba vedomie, pretože musí príliš dlho čakať, kým dostane odpoveď od ľudí. Chce hľadať, hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, a priniesť ti vodu a jedlo, aby si sa prebudil a aby si už nebol smädný ani nehladoval. Keď si unavený a keď cítiš niečo z pochmúrnosti tohto sveta, necíť sa stratený, neplač. Všemohúci Boh, Strážca, kedykoľvek uvíta tvoj príchod. Drží stráž po tvojom boku. Čaká na teba, kým sa obrátiš späť, čaká na deň, keď sa ti zrazu vráti pamäť: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha a že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil vedomie a v nejakom neznámom čase si mal „otca“; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy držal stráž a čakal veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat. Zúfalo túži, čakajúc na reakciu bez odpovede. Jeho stráž je neoceniteľná a drží ju pre ľudské srdce a ľudský duch. Možno je Jeho stráž nekonečná alebo sa možno skončila. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádzajú tvoje srdce a tvoj duch.

z knihy Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdychy Všemohúceho