Keďže patríš medzi ľudí v Mojej domácnosti a keďže si v Mojom kráľovstve verný, musíš vo všetkom, čo robíš, dodržiavať normy Mojich požiadaviek. Nežiadam, aby si bol len bezcieľne putujúcim oblakom, ale aby si bol jagavým snehom a mal jeho podstatu a najmä jeho hodnotu. Pretože pochádzam zo svätej zeme, nie som ako lotos, ktorý má len meno a žiadnu podstatu, lebo pochádza z bahna, a nie zo svätej zeme. V čase, keď na zem zostúpi nové nebo a nad oblohou sa rozprestrie nová zem, zároveň formálne pôsobím medzi ľuďmi. Kto z ľudstva Ma pozná? Kto si všimol okamih Môjho príchodu? Kto videl, že mám nielen meno, ale aj podstatu? Rukou odhŕňam biele oblaky a pozorne sledujem oblohu. Všetko v tomto priestore som zariadil vlastnou rukou a pod ním niet nikoho, kto by neprispieval svojím nepatrným úsilím k dosiahnutiu Môjho monumentálneho plánu. Nekladiem na ľudí na zemi nároky, ktoré by ich zaťažovali, pretože som vždy bol praktickým Bohom a som Všemohúci, ktorý ľudí stvoril a dobre ich pozná. Všetci ľudia sú pred zrakom Všemohúceho. Ako by sa hoci aj obyvatelia najodľahlejších kútov zeme mohli vyhnúť skúmaniu Môjho Ducha? Hoci ľudia Môjho Ducha „poznajú“, stále Ho urážajú. Moje slová odhaľujú ohavné tváre všetkých ľudí vrátane ich najhlbších myšlienok a spôsobujú, že Moje svetlo jasne ukazuje všetko na zemi a všetko na zemi počas Môjho skúmania padá. No aj keď padajú, ich srdcia sa neodvážia zatúlať odo Mňa ďaleko. Kto spomedzi stvorených bytostí Ma vďaka Mojim skutkom nezačne milovať? Kto po Mne vďaka Mojim slovám nezačne prahnúť? Kto vďaka Mojej láske nepocíti náklonnosť? Ľudia nedokázali dosiahnuť stav, ktorý požadujem, len pre satanovu skazu. Aj tie najnižšie normy, ktoré vyžadujem, vyvolávajú v ľuďoch obavy, nehovoriac o dnešku – táto éra, v ktorej satan vyčíňa a správa sa ako tyran – alebo o čase, keď satan po ľuďoch tak šliape, že ich telá sú pokryté špinou od hlavy po päty. Kedy Mi nespôsobovalo žiaľ to, že ľudia sa pre svoju zvrátenosť nestarali o Moje srdce? Mohol by som ľutovať satana? Mohol by som sa vo svojej láske mýliť? Keď Mi ľudia vzdorujú, Moje srdce potajomky plače. Keď Mi vzdorujú, napomínam ich. Keď ich spasím a vzkriesim, živím ich, ako len viem. Keď sa Mi podriadia, Moje srdce je pokojné a hneď cítim veľké zmeny v nebi, na zemi i vo všetkých veciach. Ako by som nemohol cítiť radosť, keď Ma ľudia velebia? Ako by som nemohol získať slávu, keď o Mne svedčia a keď ich získam? Bolo by možné, že akékoľvek konanie a správanie ľudí neriadim a nezabezpečujem Ja? Keď neukazujem smer, ľudia zaháľajú a sú nečinní a za Mojím chrbtom sa venujú tým „chvályhodným“ darebáctvam. Myslíš si, že telo, do ktorého sa zaodievam, nevie nič o tvojich skutkoch, správaní a slovách? Mnoho rokov som znášal vietor a dážď, takže som zažil aj trpkosť ľudského sveta. Keď o tom však hlbšie uvažujem, ani to najväčšie utrpenie nemôže uhasiť nádej, ktorú do Mňa vkladá ľudstvo z mäsa a kostí, a žiadna láskavosť nemôže spôsobiť, že ľudia z mäsa a kostí voči Mne pocítia ľahostajnosť, skľúčenosť či pohŕdanie. Je ich láska ku Mne naozaj obmedzená buď na nedostatok utrpenia, alebo nedostatok láskavosti?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 9. kapitola