Božia povaha je témou, ktorá sa ľuďom javí ako veľmi abstraktná, a navyše nie je ľahké ju pochopiť, pretože Božia povaha sa nepodobá ľudskej osobnosti. Aj Boh má svoje vlastné emócie radosti, hnevu, smútku a šťastia, ale tie sa líšia od emócií človeka. Boh je taký, aký je, a má to, čo má. Všetko, čo vyjadruje a zjavuje, je stelesnením Jeho podstaty a identity. To, čím je a čo má, ako aj Jeho podstata a identita sú niečo, čo nemôže nahradiť žiadny človek. Jeho povaha predstavuje lásku k ľudstvu, útechu ľudstva, nenávisť k ľudstvu, ba ešte viac – dôkladné pochopenie ľudstva. Osobnosť človeka však môže byť optimistická, temperamentná alebo aj bezcitná. Božia povaha patrí Zvrchovanému všetkých vecí a živých bytostí, patrí Pánovi všetkého tvorstva. Jeho povaha má v sebe česť, moc, ušľachtilosť, veľkosť a predovšetkým prevahu. Jeho povaha je symbolom najvyššej moci, symbolom všetkého, čo je spravodlivé, symbolom všetkého, čo je krásne a dobré. Ba čo viac, je symbolom Toho, ktorého nemôže premôcť ani prekonať temnota ani nijaká nepriateľská sila, ako aj symbolom Toho, ktorého nemôže uraziť (ani neznesie, aby Ho urážala) nijaká stvorená bytosť. Jeho povaha je symbolom najvyššej moci. Žiadny človek a žiadni ľudia nemôžu ani nesmú narušiť Jeho dielo ani Jeho povahu. Osobnosť človeka však nie je ničím iným ako symbolom miernej nadradenosti človeka nad zvieraťom. Človek sám nemá žiadnu autoritu, žiadnu samostatnosť ani schopnosť prekročiť svoje ja. Vo svojej podstate je len vydaný na milosť a nemilosť ostatným ľuďom, udalostiam a veciam. Božia radosť je výsledkom existencie a vzniku spravodlivosti a svetla, výsledkom záhuby temnoty a zla. Boh sa teší z toho, že prináša ľudstvu svetlo a dobrý život. Jeho radosť je spravodlivou radosťou, symbolom existencie všetkého pozitívneho, ba čo viac, je symbolom priazne. Boží hnev je výsledkom zla, ktoré ľudstvu prináša existencia a vyrušovanie nespravodlivosti, výsledkom existencie zla a temnoty, výsledkom existencie vecí, ktoré vyháňajú pravdu, a výsledkom existencie vecí, ktoré sú v rozpore s tým, čo je dobré a krásne. Boží hnev je symbolom toho, že nič negatívne už neexistuje, a navyše je symbolom Božej svätosti. Boží smútok spôsobuje ľudstvo, do ktorého Boh vkladá nádeje, ale ktoré upadlo do temnoty, a je to preto, lebo dielo, ktoré Boh koná na človeku, nespĺňa Jeho úmysly, lebo ľudstvo, ktoré miluje, nevie žiť vo svetle. Je mu ľúto nevinného ľudstva, čestného, ale nevedomého človeka a človeka, ktorý je síce dobrý, no chýbajú mu vlastné názory. Jeho smútok je symbolom Jeho dobroty a milosrdenstva, symbolom krásy a láskavosti. Jeho šťastie, prirodzene, pochádza z porážky Jeho nepriateľov a zo získania dobrej viery človeka. Navyše vzniká z vyhnania a zo zničenia všetkých nepriateľských síl a z toho, že ľudstvo bude mať dobrý a pokojný život. Božia radosť nie je ako radosť človeka. Skôr sa podobá pocitu zo získania dobrých plodov, ktorý je ešte silnejší ako radosť. Jeho šťastie je symbolom toho, že ľudstvo sa odteraz zbavuje utrpenia, a symbolom toho, že ľudstvo vstupuje do sveta svetla. Na druhej strane, všetky emócie ľudstva vznikajú v dôsledku jeho vlastných záujmov, nie pre spravodlivosť, svetlo alebo to, čo je krásne, a už vôbec nie pre milosť, ktorú mu udelilo nebo. Emócie ľudstva sú sebecké a patria do sveta temnoty. Neexistujú pre vôľu, a už vôbec nie pre Boží plán, a preto sa o človeku a Bohu nikdy nedá hovoriť jedným dychom. Boh je naveky zvrchovaný a naveky úctyhodný, zatiaľ čo človek je naveky nízky, naveky bezcenný. Je to tak preto, lebo Boh vždy prináša obete a venuje sa ľudstvu, no človek vždy len berie a usiluje sa len za seba. Boh sa večne usiluje o prežitie ľudstva, no človek nikdy ničím neprispieva v prospech svetla alebo spravodlivosti. Aj keď sa človek istý čas usiluje, nevydrží ani jediný úder, lebo jeho úsilie sa vždy týka jeho vlastného prospechu, a nie iných. Človek je vždy sebecký, zatiaľ čo Boh je vždy nezištný. Boh je zdrojom všetkého, čo je spravodlivé, dobré a krásne, kým človek je ten, kto uskutočňuje a prejavuje všetku ohavnosť a zlo. Boh nikdy nezmení svoju podstatu spravodlivosti a krásy, kým človek je schopný kedykoľvek a v akejkoľvek situácii zradiť spravodlivosť a vzdialiť sa od Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Je veľmi dôležité pochopiť Božiu povahu