Všetci tí, čo ťahajú svoje celkom neveriace deti a príbuzných do kostola, sú nesmierne sebeckí a láskavosť len prejavujú. Títo ľudia sa zameriavajú len na to, aby boli milujúci, bez ohľadu na to, či veria alebo nie, a nehľadiac na to, či je to Boží úmysel. Niektorí privádzajú pred Boha svoje manželky alebo ťahajú pred Neho svojich rodičov, a to bez ohľadu na to, či s tým Duch Svätý súhlasí alebo v nich pôsobí, slepo pokračujú v „prijímaní talentovaných ľudí“ pre Boha. Akú výhodu možno získať z prejavovania láskavosti voči týmto nevercom? Aj keď sa tí, čo žijú bez prítomnosti Ducha Svätého, snažia nasledovať Boha, stále nemôžu byť spasení, ako by si človek myslel. Tých, ktorí môžu prijať spásu, v skutočnosti nie je také ľahké získať. Ľudia, ktorí neprešli dielom a skúškami Ducha Svätého a nezdokonalil ich vtelený Boh, sa vôbec nedokážu stať úplnými. Preto od chvíle, keď začnú formálne nasledovať Boha, chýba týmto ľuďom prítomnosť Ducha Svätého. Ak vezmeme do úvahy ich podmienky a aktuálny stav, jednoducho sa nemôžu stať úplnými. Samotný Duch Svätý na nich nechce vynakladať veľa energie, neposkytuje im žiadne osvietenie ani ich nijako nevedie, len ich nechá nasledovať a nakoniec im ukáže ich výsledky – to stačí. Nadšenie a úmysly ľudstva pochádzajú od satana a v žiadnom prípade nemôžu dokončiť dielo Ducha Svätého. Bez ohľadu na to, akí ľudia sú, musia mať dielo Ducha Svätého. Môžu ľudia urobiť ľudí úplnými? Prečo manžel miluje svoju manželku? Prečo manželka miluje svojho manžela? Prečo sú deti oddané svojim rodičom? Prečo rodičia zbožňujú svoje deti? Aké úmysly vlastne ľudia prechovávajú? Nie je ich zámerom uspokojiť vlastné plány a sebecké túžby? Naozaj chcú konať v záujme Božieho plánu riadenia? Skutočne konajú v záujme Božieho diela? Snažia sa plniť povinnosti stvorenej bytosti? Tí, ktorí od chvíle, keď začali veriť v Boha, nedokázali dosiahnuť prítomnosť Ducha Svätého, nikdy nemôžu získať dielo Ducha Svätého. Títo ľudia budú rozhodne predmetmi zničenia. Bez ohľadu na to, ako veľmi ich človek miluje, táto láska nemôže nahradiť dielo Ducha Svätého. Nadšenie a láska ľudí predstavujú ľudské úmysly, ale nemôžu predstavovať Božie úmysly ani nahradiť Božie dielo. Aj keby človek prejavil čo najväčšiu lásku alebo milosrdenstvo voči ľuďom, ktorí formálne veria v Boha a tvária sa, že Ho nasledujú bez toho, aby vedeli, čo v skutočnosti znamená veriť v Boha, aj tak nezískajú Boží súcit ani dielo Ducha Svätého. Aj keď sú ľudia, ktorí úprimne nasledujú Boha, nízkych kvalít a nedokážu pochopiť mnohé pravdy, stále môžu príležitostne získať dielo Ducha Svätého. No tí, ktorí sú výrazne dobrých kvalít, ale úprimne neveria, jednoducho nedokážu získať prítomnosť Ducha Svätého. Pre takýchto ľudí nejestvuje vôbec žiadna možnosť spásy. Aj keď čítajú Božie slová a príležitostne počúvajú kázne či dokonca spievajú Bohu chvály, napokon nebudú schopní prežiť až do času odpočinku. O tom, či ľudia hľadajú úprimne, nerozhoduje to, ako ich hodnotia ostatní alebo ako ich vidí okolie, ale to, či na nich pôsobí Duch Svätý a či získali prítomnosť Ducha Svätého. Navyše to závisí od zmeny ich pováh a od toho, či po pôsobení Ducha Svätého počas istého obdobia nadobudli nejaké poznanie Boha. Ak na človeka pôsobí Duch Svätý, jeho povaha sa postupne mení a postupne sa očisťuje aj jeho pohľad na vieru v Boha. Bez ohľadu na to, ako dlho ľudia nasledujú Boha, pokiaľ sa zmenili, znamená to, že na nich pôsobí Duch Svätý. Ak sa nezmenili, značí to, že Duch Svätý na nich nepôsobí. Aj keď títo ľudia vykonávajú nejakú službu, ženie ich k tomu túžba prijať požehnania. Len občasné vykonávanie služby nemôže nahradiť zmenu ich pováh. Aj tak budú napokon zničení, pretože v kráľovstve nebudú potrební tí, čo robia službu, a ani nebude potrebné, aby niekto, koho povaha sa nezmenila, slúžil ľuďom, ktorí boli zdokonalení a sú verní Bohu. Slová vyslovené v minulosti: „Keď človek verí v Pána, šťastie sa usmeje na celú jeho rodinu,“ sú vhodné pre Vek milosti, ale nesúvisia s konečným osudom ľudstva. Boli príznačné len pre etapu počas Veku milosti. Význam týchto slov bol zameraný na pokoj a materiálne požehnania, ktorým sa ľudia tešili. Neznamenali, že celá rodina toho, kto verí v Pána, bude spasená, ani to, že keď niekto prijme požehnania, do odpočinku bude uvedená aj celá jeho rodina. O tom, či niekto prijme požehnania alebo ho postihne nešťastie, sa rozhodne podľa jeho podstaty, nie podľa akejsi spoločnej podstaty, ktorú by mohol zdieľať s ostatnými. Takéto tvrdenie alebo pravidlo nemá v kráľovstve jednoducho miesto. Ak človek v konečnom dôsledku dokáže prežiť, je to preto, že splnil Božie požiadavky, a ak napokon nebude môcť zostať až do času odpočinku, je to preto, že bol voči Bohu vzdorovitý a neuspokojil Jeho požiadavky. Každý má náležitý konečný osud. Tieto konečné osudy určuje podstata každého jednotlivca a nemajú vôbec nič spoločné s inými ľuďmi. Zlé správanie dieťaťa nemožno preniesť na jeho rodičov a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť dieťaťa. Zlé správanie rodiča nemožno preniesť na jeho deti a nemožno s nimi zdieľať ani spravodlivosť rodiča. Každý si nesie svoje vlastné hriechy a každý sa teší zo svojich vlastných požehnaní. Nikto nemôže nahradiť iného človeka; taká je spravodlivosť. Z pohľadu človeka, ak rodičia prijmú požehnania, potom by ich mali prijať aj ich deti, a ak deti páchajú zlo, tieto ich hriechy musia odčiniť ich rodičia. Taký je ľudský pohľad a ľudský spôsob konania; nie je to Boží pohľad. Výsledok každého človeka sa stanovuje podľa podstaty, ktorá vychádza z jeho správania, a vždy sa stanovuje primerane. Nikto nemôže niesť hriechy niekoho iného. Ba čo viac, nikto nemôže byť potrestaný za niekoho iného. To je dané. Láskavá starostlivosť rodičov o deti neznamená, že môžu konať spravodlivé skutky namiesto svojich detí, a ani oddaná náklonnosť dieťaťa k rodičom neznamená, že môže konať spravodlivé skutky namiesto svojich rodičov. Toto je pravý význam slov: „Vtedy budú na poli dvaja; jeden bude vzatý a druhý zostane. Dve ženy budú mlieť na mlyne; jedna bude vzatá a druhá zostane.“ Ľudia nemôžu vziať svoje zlé deti do odpočinku len na základe svojej hlbokej lásky k nim, podobne nikto nemôže vziať do odpočinku svojho manželského partnera len na základe svojho spravodlivého správania. Také je správne ustanovenie – nikto si nemôže uplatniť výnimku. Koniec koncov, vykonávatelia spravodlivosti sú vykonávateľmi spravodlivosti a zlosynovia sú zlosynmi. Spravodlivým bude napokon umožnené prežiť, zatiaľ čo zlosynovia budú zničení. Svätí sú svätí, nie sú špinaví. Špinaví sú špinaví a žiadna ich časť nie je svätá. Ľudia, ktorí budú zničení, sú všetci zlí a tí, ktorí prežijú, sú všetci spravodliví – aj keď deti zlých konajú spravodlivé skutky a aj keď rodičia spravodlivých konajú zlé skutky. Neexistuje žiadny vzťah medzi veriacim manželom a neveriacou manželkou ani žiadny vzťah medzi veriacimi deťmi a neveriacimi rodičmi. Tieto dva typy ľudí sú úplne nezlučiteľné. Pred vstupom do odpočinku má človek fyzických príbuzných, ale po vstupe do odpočinku ich už mať nebude. Tí, čo si plnia svoje povinnosti, sú nepriateľmi tých, čo si ich neplnia. Tí, čo milujú Boha, a tí, čo Ho nenávidia, stoja proti sebe. Tí, čo vstúpia do odpočinku, a tí, čo budú zničení, sú dva nezlučiteľné typy stvorených bytostí. Stvorené bytosti, ktoré si plnia svoje povinnosti, prežijú, zatiaľ čo tie, ktoré si svoje povinnosti neplnia, sa stanú predmetmi zničenia. Navyše to bude trvať celú večnosť. Miluješ svojho manžela, aby si splnila svoju povinnosť stvorenej bytosti? Miluješ svoju manželku, aby si splnil svoju povinnosť stvorenej bytosti? Prejavuješ oddanosť voči svojim neveriacim rodičom, aby si splnil svoju povinnosť stvorenej bytosti? Je ľudský pohľad na vieru v Boha správny alebo nesprávny? Prečo veríš v Boha? Čo chceš získať? Ako miluješ Boha? Tí, čo si nedokážu plniť svoje povinnosti stvorených bytostí a nedokážu vynaložiť všetko úsilie, sa stanú predmetmi zničenia. Medzi dnešnými ľuďmi existujú fyzické vzťahy, ako aj pokrvné spojenia, no v budúcnosti sa všetky rozbijú. Veriaci a neverci nie sú zlučiteľní. Skôr si navzájom odporujú. Tí v odpočinku budú veriť, že Boh existuje a podriadia sa Mu, zatiaľ čo všetci tí, čo vzdorujú Bohu, budú zničení. Na zemi už nebudú existovať rodiny. Ako by mohli existovať rodičia, deti alebo manželské vzťahy? Samotná nezlučiteľnosť viery a neviery úplne pretrhne takéto fyzické vzťahy!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Boh a človek vstúpia spolu do odpočinku