Tí medzi bratmi a sestrami, ktorí vždy dávajú priechod svojej negativite, sú lokajmi satana a narúšajú cirkev. Takíto ľudia musia byť jedného dňa vypudení a vyradení. Ak ľudia vo svojej viere v Boha nebudú mať bohabojné srdce, ak nebudú mať srdce podriadené Bohu, potom nielenže nebudú môcť pre Neho vykonať žiadne dielo, ale naopak, stanú sa tými, ktorí narúšajú Jeho dielo a ktorí sa Mu vzpierajú. Veriť v Boha, ale nepodriadiť sa Mu a nebáť sa Ho a namiesto toho Mu vzdorovať, je pre veriaceho najväčšou hanbou. Ak sú veriaci rovnako ľahostajní a bezuzdní vo svojom prejave a správaní ako neverci, potom sú ešte podlejší ako oni. Sú to priam archetypálni démoni. Tí, ktorí dávajú priechod svojim jedovatým, zlomyseľným rečiam v cirkvi, ktorí šíria klebety, podnecujú disharmóniu a vytvárajú sváry medzi bratmi a sestrami, by mali byť z cirkvi vyradení. Keďže však teraz prebieha iná etapa Božieho diela, títo ľudia sú obmedzení, pretože majú byť rozhodne vyhnaní. Všetci, ktorí boli skazení diablom, majú skazenú povahu. Niektorí nemajú nič iné ako skazenú povahu, zatiaľ čo iní sa líšia: nielenže majú skazenú satanskú povahu, ale aj ich prirodzenosť je mimoriadne zlomyseľná. Nielen ich slová a činy odhaľujú ich skazenú, diabolskú povahu; títo ľudia sú navyše skutoční diabli a satani. Ich správanie narúša a vyrušuje Božie dielo, vyrušuje vstup bratov a sestier do života a poškodzuje normálny cirkevný život. Skôr či neskôr musia byť títo vlci v ovčom rúchu odstránení; voči týmto diablovým lokajom treba zaujať nemilosrdný, odmietavý postoj. Iba to znamená stáť na strane Boha a tí, ktorí to nedokážu, sa váľajú s diablom v bahne. Ľudia, ktorí skutočne veria v Boha, Ho majú vždy vo svojom srdci a vždy v sebe nosia bohabojné srdce, srdce milujúce Boha. Tí, ktorí veria v Boha, by mali konať opatrne a rozvážne a všetko, čo robia, by malo byť v súlade s Božími požiadavkami a schopné uspokojiť Božie srdce. Nemali by byť tvrdohlaví a konať, ako sa im zachce. To sa nehodí k svätej poslušnosti. Ľudia nesmú bezuzdne mávať Božou vlajkou kade-tade a pritom sa všade vychvaľovať a podvádzať. To je ten najvzdorovitejší druh správania. Rodiny majú svoje pravidlá a národy majú svoje zákony. Nie je to tak aj v dome Božom? Nemá ešte prísnejšie normy? Nemá ešte viac správnych ustanovení? Ľudia si môžu robiť, čo chcú, ale Božie správne ustanovenia nemožno ľubovoľne meniť. Boh je Bohom, ktorý netoleruje od ľudí urážky. Je Bohom, ktorý ľudí posiela na smrť. Naozaj to ešte ľudia nevedia?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Varovanie pre tých, ktorí neuvádzajú pravdu do praxe