Tvoja viera v Boha, tvoja snaha o pravdu, a dokonca aj spôsob, akým sa správaš, by mali vychádzať z reality – všetko, čo robíš, by malo byť praktické a nemal by si sa usilovať o iluzórne a vymyslené veci. Takéto správanie nemá hodnotu a takýto život nemá zmysel. Keďže sa snažíš a žiješ len vo falošnosti a klamstve, a nesnažíš sa o veci, ktoré majú hodnotu a význam, jediné veci, ktoré získaš, sú absurdné argumenty a učenie, ktoré nie sú pravdivé. Takéto veci nemajú vzťah k významu a hodnote tvojej existencie a môžu ťa priviesť len do prázdnoty. Takýmto spôsobom bude celý tvoj život bez hodnoty a zmyslu – a ak sa nebudeš usilovať o život, ktorý má zmysel, môžeš žiť aj sto rokov a bude to zbytočné. Ako by sa to mohlo nazývať ľudským životom? Nie je to v skutočnosti život zvieraťa? Rovnako platí, že ak sa snažíte ísť po ceste viery v Boha, no nijako sa neusilujete o Boha, ktorý je viditeľný, a namiesto toho uctievate neviditeľného a nehmotného Boha, nie je takáto snaha ešte márnejšia? Z tvojho snaženia nakoniec zostane kopa ruín. V čom je pre teba prínosom? Najväčší problém človeka je, že miluje len veci, ktoré nevidí alebo ktorých sa nemôže dotknúť – veci, ktoré sú veľmi záhadné a podivuhodné, človek si ich nevie predstaviť a obyčajní smrteľníci ich nemôžu dosiahnuť. Čím sú tieto veci menej reálne, tým viac ich ľudia analyzujú. Usilujú sa o ne, pritom si nevšímajú nič iné a snažia sa ich získať. Čím menej sú reálne, tým podrobnejšie ich ľudia skúmajú a analyzujú a dokonca zachádzajú tak ďaleko, že si o nich vytvárajú vlastné dôkladné predstavy. Na druhej strane, čím sú veci reálnejšie, tým sú ľudia voči nim odmietavejší. Jednoducho nad nimi ohŕňajú nosom a dokonca nimi opovrhujú. Nie je to presne váš postoj k reálnemu dielu, ktoré dnes vykonávam? Čím sú takéto veci reálnejšie, tým viac predsudkov voči nim máte. Nenájdete si čas, aby ste ich preskúmali, ale ich jednoducho ignorujete, ohŕňate nosom nad týmito reálnymi požiadavkami s nízkym štandardom, a dokonca ukrývate množstvo predstáv o tomto Bohu, ktorý je nanajvýš reálny, a jednoducho nie ste schopní prijať Jeho realitu a normalitu. Nedržíte sa takto nejasnej viery? Máte neochvejnú vieru v hmlistého Boha z minulosti a nezaujíma vás reálny Boh súčasnosti. Nie je to tým, že Boh včerajška a Boh dneška pochádzajú z dvoch odlišných období? Nie je to aj preto, lebo Boh včerajška je vznešený Boh na nebesiach, zatiaľ čo Boh dneška je drobná ľudská bytosť na zemi? Nie je to navyše aj preto, že Boh, ktorého človek uctieva, je výsledkom jeho predstáv, zatiaľ čo Boh dneška je zo skutočného tela vytvoreného na zemi? Nie je to v konečnom dôsledku preto, lebo Boh dneška je príliš reálny na to, aby sa o Neho človek usiloval? Lebo to, čo Boh dneška žiada od ľudí, je presne to, čo sú ľudia najmenej ochotní urobiť a čo v nich vyvoláva pocit hanby. Nesťažuje to ľuďom situáciu? Neodkrýva to ich jazvy? Mnoho ľudí sa takýmto spôsobom neusiluje o skutočného, praktického Boha, a preto sa z nich stávajú nepriatelia vteleného Boha, teda antikristovia. Nie je to zrejmý fakt? V minulosti, keď sa Boh ešte len mal stať telom, si mohol byť náboženská postava alebo oddaný veriaci. Keď sa Boh stal telom, mnohí takíto oddaní veriaci sa nevedomky stali antikristami. Vieš, čo sa tu deje? Vo svojej viere v Boha sa nesústredíš na realitu ani sa neusiluješ o pravdu. Namiesto toho si posadnutý lžami – nie je to ten najjasnejší zdroj tvojho nepriateľstva voči vtelenému Bohu? Vtelený Boh sa nazýva Kristus. Nie sú potom všetci tí, čo neveria vo vteleného Boha, antikristi? Je teda Boh, v ktorého veríš a ktorého miluješ, naozaj tento Boh v tele? Skutočne je to tento živý, dýchajúci Boh, ktorý je najreálnejší a výnimočne normálny? Čo presne je cieľom tvojho snaženia? Je to na nebesiach, alebo na zemi? Je to predstava, alebo pravda? Je to Boh, alebo nejaká nadprirodzená bytosť? Pravda je v skutočnosti najreálnejší aforizmus života a najvyšší z týchto aforizmov v celom ľudstve. Keďže je to požiadavka Boha na človeka a dielo, ktoré vykonáva Boh osobne, nazýva sa to aforizmus života. Nie je to aforizmus, ktorý by bol z niečoho odvodený, ani známy citát slávnej postavy. Je to výrok, ktorý Pán nebies, zeme a všetkých vecí adresuje ľudstvu. Nie sú to nejaké slová, ktoré zhrnul človek, ale prirodzený život Boha. Preto sa to nazýva najvyšší zo všetkých aforizmov života. Keď sa ľudia snažia preniesť pravdu do praxe, plnia si svoju povinnosť – znamená to, že sa snažia uspokojiť požiadavku Boha. Podstatou tejto požiadavky je najskutočnejšia zo všetkých právd. Nie je to prázdne učenie, ktoré žiadny človek nemôže dosiahnuť. Ak tvoje snahy zahŕňajú len učenie a sú bez reality, nebúriš sa proti pravde? Nie si niekto, kto napáda pravdu? Ako by sa takýto človek mohol usilovať o lásku k Bohu? Ľudia bez reality pravdu zrádzajú a sú všetci prirodzene vzdorovitej povahy!

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, ktorí poznajú Boha a Jeho dielo, môžu Boha uspokojiť