Keďže človek verí v Boha, musí bedlivo nasledovať Jeho kroky, krok za krokom; mal by „nasledovať Baránka, kamkoľvek ide“. Len takíto ľudia hľadajú pravú cestu, len oni poznajú dielo Ducha Svätého. Ľudia, ktorí sa otrocky riadia slovami a učeniami, sú tí, ktorí boli vyradení dielom Ducha Svätého. Boh začne vykonávať nové dielo v každom období a v každom období bude medzi ľuďmi nový začiatok. Ak sa ľudia budú riadiť len pravdami, že „Jahve je Boh“ a „Ježiš je Kristus“, ktoré platia iba v príslušnom veku, potom nikdy neudržia krok s dielom Ducha Svätého a nikdy nebudú schopní získať Jeho dielo. Bez ohľadu na to, ako Boh koná svoje dielo, človek Ho nasleduje bez najmenších pochýb a nasleduje bedlivo. Ako by mohol Duch Svätý takto človeka vyradiť? Bez ohľadu na to, čo Boh robí, pokiaľ si je človek istý, že je to dielo Ducha Svätého, spolupracuje na diele Ducha Svätého bez akýchkoľvek pochybností a snaží sa splniť Božie požiadavky, ako by potom mohol byť potrestaný? Božie dielo nikdy neustalo, Božie kroky sa nikdy nezastavili a pred dokončením svojho diela riadenia má Boh vždy plné ruky práce a nikdy neprestane. No človek je iný: tým, že získal štipku z diela Ducha Svätého, zaobchádza s ním, akoby sa nikdy nemalo zmeniť; tým že získal trochu poznania, nevydá sa ďalej nasledovať kroky novšieho Božieho diela; po tom, čo uvidel iba kúsok z Božieho diela, už hneď Boha definuje ako konkrétnu postavičku z dreva a verí, že Boh naveky zostane v tejto podobe, ktorú vidí pred sebou – veď to tak bolo v minulosti a bude to tak i v budúcnosti. Po získaní len povrchného poznania je človek taký pyšný, že sa prestane ovládať a začne svojvoľne hlásať Božiu povahu a bytie, ktoré jednoducho neexistujú; a tým, že sa presvedčil o jednej etape diela Ducha Svätého, bez ohľadu na to, aký typ človeka hlása nové Božie dielo, človek ho jednoducho neprijíma. Toto sú ľudia, ktorí nedokážu prijať nové dielo Ducha Svätého – sú príliš konzervatívni a neschopní prijímať nové veci. Takíto ľudia sú tí, čo veria v Boha, ale Ho aj odmietajú. Človek verí, že Izraeliti sa mýlili, keď „verili len v Jahveho a neverili v Ježiša“, a predsa väčšina ľudí hrá rolu, v ktorej „verí len v Jahveho a odmieta Ježiša“ a „prahne po návrate Mesiáša, no je proti Mesiášovi menom Ježiš“. Niet sa potom čo čudovať, že ľudia po prijatí jednej etapy diela Ducha Svätého stále žijú v moci satana a stále neprijímajú Božie požehnania. Nie je to výsledok ľudskej vzdorovitosti? Kresťania po celom svete, ktorí neudržali krok s novým dielom dneška, lipnú na nádeji, že sa na nich usmeje šťastie, a nazdávajú sa, že Boh splní každé ich želanie. A predsa nedokážu s istotou povedať, prečo ich Boh vezme do tretieho neba. Nie sú si istí ani tým, ako Ježiš zostúpi na bielom oblaku, aby ich prijal, a už vôbec nedokážu s absolútnou istotou povedať, či Ježiš skutočne príde na bielom oblaku v deň, ktorý si predstavujú. Sú plní úzkosti a bezradnosti; sami ani nevedia, či Boh prijme každého z nich, každého z tých rozmanitých malých hŕstok ľudí pochádzajúcich z každej denominácie. Dielo, ktoré Boh vykonáva teraz, v súčasnom veku, ani Božie úmysly – žiadnu z týchto vecí nedokážu vôbec pochopiť a nezostáva im nič iné, ako odpočítavať dni na prstoch. Len tí, čo nasledujú kroky Baránka až na samý koniec, môžu získať konečné požehnanie, zatiaľ čo tí „bystrí ľudia“, ktorí nedokážu nasledovať do konca, a predsa veria, že získali všetko, nie sú schopní byť svedkami Božieho zjavenia. Do jedného veria, že sú tými najmúdrejšími osobami pod slnkom, bez najmenšieho dôvodu predčasne ukončujú neprestajný vývoj Božieho diela a zdá sa, že s absolútnou určitosťou veria, že Boh ich, tých čo „sú Bohu maximálne oddaní, nasledujú Ho a riadia sa Božími slovami“, vezme do neba. Napriek tomu, že sú „maximálne oddaní“ slovám, ktoré vyriekol Boh, sú ich slová a činy stále odporné, lebo sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a dopúšťajú sa klamstva a zla. Tí, ktorí nenasledujú až do samého konca, nedržia krok s dielom Ducha Svätého a lipnú len na starom diele, nielenže nedokázali dosiahnuť oddanosť Bohu, ale naopak, stali sa tými, ktorí Mu odporujú, ktorých nový vek zavrhol a ktorí budú potrestaní. Nájde sa niekto poľutovaniahodnejší ako oni? Mnohí dokonca veria, že tí, ktorí odmietajú starý zákon a prijímajú nové dielo, nemajú žiadne svedomie. Títo ľudia, čo len hovoria o „svedomí“ a nepoznajú dielo Ducha Svätého, nakoniec utnú svoje vyhliadky prostredníctvom svojho svedomia. Božie dielo sa neriadi učením, a hoci ide o Jeho vlastné dielo, Boh na ňom nelipne. To, čo by sa malo zavrhnúť, sa zavrhlo, a to, čo by sa malo vyradiť, sa vyradilo. Napriek tomu sa človek stavia do nepriateľstva voči Bohu tým, že sa drží len jednej malej časti diela Božieho riadenia. Neprejavuje sa v tom absurdita človeka? Nie je to ľudská nevedomosť? Čím sú ľudia plachejší a prehnane opatrnejší, pretože sa boja, že nezískajú Božie požehnania, tým menej sú schopní získať väčšie požehnania a prijať konečné požehnanie. Títo ľudia, ktorí otrocky dodržiavajú zákon, dávajú najavo svoju maximálnu oddanosť zákonu, a čím viac oddanosti zákonu prejavujú, tým viac sa z nich stávajú vzbúrenci, čo odporujú Bohu. Teraz sa totiž odohráva Vek kráľovstva, a nie Vek zákona. O diele dneška a diele minulosti sa nemožno zmieňovať jedným dychom a dielo minulosti nemožno porovnávať s dielom dneška. Božie dielo sa zmenilo a zmenilo sa aj praktizovanie človeka – už nejde o držanie sa zákona ani nesenie kríža, a preto ľudia oddanosťou zákonu a krížu nezískajú Boží súhlas.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka