1

Keďže ľudia nepoznajú Božie ovládania a Božiu zvrchovanosť, vždy čelia osudu spurne a vzdorovito, vždy chcú odvrhnúť Božiu autoritu a zvrchovanosť i to, čo im osud pripravil, a márne dúfajú, že sa im podarí zmeniť súčasné okolnosti a svoj osud. Nikdy sa im to však nepodarí a majú to zmarené na každom kroku. Tento boj, odohrávajúci sa hlboko v ich dušiach, im spôsobuje bolesť a táto bolesť sa im zarezáva do kostí a zároveň vedie k tomu, že mrhajú svojím životom.

2

Čo je príčinou tejto bolesti? Je spôsobená tým, akými cestami sa ľudia uberajú, akým spôsobom sa rozhodnú žiť svoj život. Niektorí ľudia možno tieto veci nezažili. Ale keď skutočne spoznáš, keď skutočne uznáš, že Boh má zvrchovanosť nad ľudským osudom, keď skutočne pochopíš, že všetko, nad čím má Boh zvrchovanosť a čo pre teba usporadúva, je pre teba veľkým prínosom a ochranou, potom pocítiš, ako sa tvoja bolesť postupne zmierňuje, celá tvoja bytosť sa postupne uvoľní a stane sa slobodná a oslobodená.

3

Tragédia človeka nespočíva v tom, že sa usiluje o šťastný život, že sa usiluje o slávu a zisk alebo zápasí s vlastným osudom uprostred hmly, ale v tom, že po tom, čo uvidel existenciu Stvoriteľa, po tom, čo spoznal skutočnosť, že Stvoriteľ je zvrchovaný nad ľudským osudom, stále sa nedokáže obrátiť z nesprávnej cesty a vytiahnuť nohy z bahna, ale zatvrdzuje svoje srdce a zotrváva vo svojich omyloch. Radšej sa bude ďalej váľať v bahne, tvrdohlavo bojovať proti Stvoriteľovej zvrchovanosti, odolávať jej až do trpkého konca, a to všetko bez najmenšej štipky ľútosti. Až keď leží zničený a krváca, rozhodne sa konečne vzdať a obrátiť sa. To je pravá tragédia človeka. Preto hovorím, že tí, ktorí sa rozhodnú podriadiť, sú múdri, zatiaľ čo tí, ktorí sa rozhodnú bojovať a unikať, sú hlúpi a tvrdohlaví.

z knihy Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný III