Mnohí ľudia berú Božie slová do ruky a čítajú ich deň čo deň, dokonca až do tej miery, že sa všetky klasické pasáže starostlivo naučia naspamäť, ako keby to bol ich najcennejší majetok, a navyše všade kážu Božie slová, poskytujú Božie slová iným a pomáhajú im nimi. Myslia si, že takto vydávajú svedectvo o Bohu, svedčia o Jeho slovách a nasledujú Božiu cestu. Domnievajú sa, že takto žijú podľa Božích slov, prinášajú Jeho slová do svojho vlastného života a že sa im za to dostane Božej chvály, spásy a zdokonalenia. No aj keď Božie slová kážu, nikdy sa nimi neriadia v praxi ani sa nepokúšajú porovnávať sa s tým, čo je v nich zjavené. Namiesto toho ich používajú, aby si podvodom získali obdiv a dôveru iných, aby sa sami ujali riadenia a spreneverili a ukradli Božiu slávu. Márne dúfajú, že sa im podarí využiť príležitosť, ktorú im ponúka šírenie Božích slov, aby získali Božie dielo a Jeho chválu. Prešlo mnoho rokov, ale títo ľudia si kázaním Božích slov nielenže nedokázali zaslúžiť Božiu chválu, nielenže nedokázali objaviť cestu, ktorú by mali nasledovať pri vydávaní svedectva o Božích slovách, nielenže nepomáhali sebe ani nepodporovali seba, keď pomáhali a podporovali iných Božími slovami, a nielenže nedokázali poznať Boha ani prebudiť v sebe pravú bázeň pred Bohom, keď konali všetky tieto veci. Naopak, ich nesprávne chápanie Boha je čoraz hlbšie, ich nedôvera k Nemu je čoraz väčšia a ich predstavy o Ňom sú čoraz prehnanejšie. Živení a vedení svojimi teóriami o Božích slovách sa zdajú byť úplne vo svojom živle, ako keby bez námahy predvádzali svoje schopnosti, ako keby našli svoj zmysel života, svoje poslanie, a ako keby získali nový život a boli spasení. Akoby s Božími slovami, ktoré sa im v prednese svižne kotúľajú z jazyka, získali pravdu, pochopili Božie úmysly a objavili cestu k poznaniu Boha. Akoby pri kázaní Božích slov často stretli Boha tvárou v tvár. Okrem toho sú často „dojatí“ k záchvatom plaču a vedení „Bohom“ v Božích slovách. Zdá sa, že sa neprestajne chytajú Jeho úprimného záujmu a láskavého úmyslu a že zároveň pochopili Božiu spásu človeka a Božie riadenie, spoznali Jeho podstatu a pochopili Jeho spravodlivú povahu. Zdá sa, že na tomto základe veria v Božiu existenciu ešte pevnejšie, viac si uvedomujú Jeho vznešený stav a ešte hlbšie cítia Jeho veľkoleposť a vznešenosť. Keďže oplývajú povrchným poznaním Božích slov, mohlo by sa zdať, že ich viera vzrástla, ich odhodlanie znášať utrpenie sa posilnilo a ich poznanie Boha sa prehĺbilo. Netušia však, že kým skutočne nezažijú Božie slová, celé ich poznanie Boha a všetky ich predstavy o Ňom vychádzajú len z ich vlastných zbožných prianí a dohadov. Ich viera by neobstála v žiadnej Božej skúške, ich takzvaná duchovnosť a postavenie by jednoducho neobstáli v Božej skúške alebo kontrole, ich odhodlanosť je len hrad postavený z piesku a ich takzvané poznanie Boha nie je nič iné než výplod ich fantázie. V skutočnosti si títo ľudia, ktorí takpovediac vložili veľa úsilia do Božích slov, nikdy neuvedomili, čo je skutočná viera, čo je skutočná podriadenosť, čo je skutočná starostlivosť alebo čo je skutočné poznanie Boha. Preberajú teórie, predstavivosť, znalosti, nadania, tradície, povery a dokonca aj morálne hodnoty ľudstva a robia z nich „kapitál“ a „zbrane“ pre vieru v Boha a Jeho nasledovanie, ba dokonca z nich urobili základy svojej viery v Boha a svojho nasledovania Boha. Zároveň berú tento kapitál a zbrane a robia z nich magické talizmany, cez ktoré spoznávajú Boha, aby čelili Božím kontrolám a skúškam, napomínaniu a súdu. To, čo získajú, nakoniec stále pozostáva len zo záverov o Bohu, ktoré sú presiaknuté náboženskými konotáciami, feudálnymi poverami a všetkým, čo je romantické, groteskné a tajomné. Ich spôsob poznania a definovania Boha je vtlačený do rovnakej formy ako spôsob, akým ľudia veria iba v Nebo nad hlavou alebo v Starca na Nebi, zatiaľ čo Božia praktickosť, Jeho podstata, Jeho povaha, Jeho vlastníctvo a bytie a tak ďalej – všetko, čo sa týka samého skutočného Boha – sú veci, ktoré ich poznanie nedokázalo pochopiť, od ktorých je ich poznanie úplne oddelené, ba dokonca tak vzdialené ako severný a južný pól. Hoci títo ľudia žijú pod opaterou a výživou Božích slov, týmto spôsobom predsa len nedokážu skutočne kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Skutočným dôvodom je to, že sa nikdy nezoznámili s Bohom ani s Ním nikdy nemali skutočný kontakt alebo spoločenstvo, a preto je pre nich nemožné dospieť k vzájomnému porozumeniu s Bohom alebo prebudiť v sebe pravú vieru v Boha, nasledovanie alebo uctievanie Boha. Tento spôsob nazerania na Boha a Božie slová, táto ich perspektíva a postoj ich odsúdili k tomu, že napriek svojmu úsiliu skončia s prázdnymi rukami a že nikdy v celej večnosti nedokážu kráčať po ceste bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Cieľ, o ktorý sa usilujú, a smer, ktorým idú, znamenajú, že sú Božími nepriateľmi na celú večnosť a že nikdy nedokážu prijať spásu.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov