Ak by mal človek, ktorý po mnoho rokov nasledoval Boha a mnohé roky sa z Jeho slov tešil, v podstate rovnakú definíciu Boha ako niekto, kto padá na kolená pred modlami, potom by to znamenalo, že tento človek nedosiahol realitu Božích slov. Je to preto, že jednoducho nevstúpil do reality Božích slov, a preto realita, pravda, úmysly a požiadavky na ľudstvo, ktoré sú obsiahnuté v Božích slovách, nemajú s týmto človekom vôbec nič spoločné. To znamená, že bez ohľadu na to, ako tvrdo môže taký človek pracovať na povrchnom význame Božích slov, všetko je márne: pretože to, o čo sa usiluje, sú len slová, a aj to, čo získa, budú nevyhnutne len slová. Či už sú slová vyslovené Bohom navonok jasné alebo hlboké, všetko sú to pravdy, ktoré človek nevyhnutne potrebuje pri svojom vstupe do života. Sú prameňom živých vôd, ktorý umožňuje človeku prežiť v duchu aj v tele. Poskytujú to, čo človek potrebuje, aby zostal nažive: princípy a presvedčenie pre každodenný život, cestu, ktorou musí ísť k spáse, ako aj jej cieľ a smer, každú pravdu, ktorú by mal vlastniť ako stvorená bytosť pred Bohom, a každú pravdu o tom, ako sa má človek podriadiť Bohu a uctievať Ho. Tieto veci sú zárukou prežitia človeka, sú jeho každodenným chlebom a tiež pevnou oporou, ktorá človeku umožňuje, aby bol silný a dokázal stáť vzpriamene. Sú bohaté na pravdu-realitu, s ktorou stvorené ľudstvo prežíva normálnu ľudskú prirodzenosť, bohaté na pravdu, ktorou sa ľudstvo oslobodzuje od skazenosti a uniká satanovým nástrahám, a bohaté na neúnavné učenie, napomínanie, povzbudzovanie a útechu, ktoré Stvoriteľ dáva stvorenému ľudstvu. Sú majákom, ktorý vedie a osvecuje ľudí, aby pochopili všetko, čo je pozitívne, zárukou, ktorá zabezpečuje, že ľudia budú žiť a vlastniť všetko, čo je spravodlivé a dobré, sú kritériom, podľa ktorého sa merajú všetci ľudia, udalosti a veci, a tiež navigačná značka, ktorá vedie ľudí k spáse a k ceste svetla. Iba v praktickej skúsenosti s Božími slovami môže byť človek obdarený pravdou a životom. Len tak môže človek pochopiť, čo je normálna ľudská prirodzenosť, čo je zmysluplný život, čo je pravá stvorená bytosť, čo je skutočná podriadenosť Bohu. Len tak môže človek pochopiť, ako sa má zaujímať o Boha, ako si splniť povinnosť stvorenej bytosti a ako získať podobu skutočného človeka. Iba tak môže človek pochopiť, čo znamená pravá viera a pravé uctievanie. Len tak môže človek pochopiť, kto je Zvrchovaným nad nebesami, zemou a všetkými vecami. Iba tak môže človek pochopiť prostriedky, ktorými Ten, ktorý je Zvrchovaným nad všetkým tvorstvom, vládne tvorstvu, vedie ho a stará sa oň. A iba tak môže človek pochopiť prostriedky, ktorými Ten, ktorý je Pánom všetkého tvorstva, existuje, prejavuje sa a pôsobí. Človek oddelený od skutočnej skúsenosti Božích slov nedisponuje pravým poznaním a chápaním Božích slov a pravdy. Taký človek je vyložene živá mŕtvola a prázdna škrupina a žiadne znalosti o Stvoriteľovi s ním nemajú vôbec nič spoločné. V Božích očiach taký človek v Neho nikdy neveril ani Ho nikdy nenasledoval, a tak ho Boh neuznáva ani ako svojho veriaceho, ani ako svojho nasledovníka, a už vôbec nie ako pravú stvorenú bytosť.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Predslov