Keď ľudia nasledujú Boha, málokedy venujú pozornosť Jeho úmyslom a málokedy berú do úvahy Jeho myšlienky a Jeho postoj k ľuďom. Ľudia nerozumejú Božím myšlienkam, a tak keď sa ťa niekto spýta na Jeho úmysly a povahu, si zmätený; upadáš do hlbokej neistoty a potom buď hádaš, alebo špekuluješ. Čo je to za zmýšľanie? Značí to jednu skutočnosť: väčšina ľudí, ktorí veria v Boha, Ho považuje za obyčajný prázdny vzduch a za čosi, čo v jednej chvíli zdanlivo existuje a v ďalšej nie. Prečo to vysvetľujem práve takto? Pretože vždy, keď čelíte nejakému problému, nepoznáte Božie úmysly. Prečo nepoznáte Jeho úmysly? Nielen teraz, ale od začiatku do konca nepoznáte Boží postoj k tomuto problému. Nedokážeš si to predstaviť a nevieš, aký je Boží postoj, ale zamyslel si sa nad tým poriadne? Snažil si sa ho spoznať? Diskutoval si o tom v duchovnom spoločenstve? Nie! To potvrdzuje jednu skutočnosť: tvoj Boh nemá nič spoločné so skutočným Bohom. Vo svojej viere v Boha uvažuješ len o svojich úmysloch a úmysloch svojich vodcov; zamýšľaš sa len nad povrchným a doktrinálnym významom Božích slov bez toho, aby si sa skutočne snažil spoznať alebo vôbec hľadať Božie úmysly. Nie je to presne tak? Podstata tejto záležitosti je celkom desivá! Za všetky tie roky som videl mnoho ľudí, ktorí veria v Boha. Na čo ich viera premenila Boha v ich mysliach? Niektorí ľudia veria v Boha, akoby bol len prázdnym vzduchom. Nevedia odpovedať na otázky o Božej existencii, pretože nedokážu cítiť ani vnímať Jeho prítomnosť či neprítomnosť, nieto Ho ešte jasne vidieť alebo pochopiť. Podvedome si myslia, že Boh neexistuje. Iní veria v Boha, ako keby bol človekom. Domnievajú sa, že nedokáže robiť všetky veci, ktoré nedokážu robiť ani oni, a že by mal myslieť tak, ako myslia oni. Ich definícia Boha je „neviditeľná a nedotknuteľná osoba“. Existuje aj skupina ľudí, ktorí veria v Boha ako bábku. Títo ľudia veria, že Boh nemá žiadne emócie. Myslia si, že Boh je hlinená socha a že keď čelí nejakému problému, nezaujme žiadny postoj, nemá svoj názor ani predstavu; veria, že je vydaný na milosť a nemilosť ľuďom. Ľudia jednoducho veria tomu, čomu chcú veriť. Ak si Ho predstavujú ako veľkého, potom je veľký; ak si Ho predstavujú ako malého, potom je malý. Keď ľudia zhrešia a potrebujú Božie milosrdenstvo, toleranciu a lásku, predpokladajú, že Boh by im mal preukázať svoje milosrdenstvo. Vo svojej mysli si vymyslia nejakého „Boha“ a potom tohto „Boha“ prinútia, aby splnil ich požiadavky a uspokojil všetky ich túžby. Bez ohľadu na čas a miesto a na to, čo títo ľudia robia, vo svojom zaobchádzaní s Bohom a vo svojej viere si osvoja túto fantáziu. Sú dokonca aj takí, ktorí aj po zhoršení Božej povahy stále veria, že ich Boh môže zachrániť, pretože predpokladajú, že Božia láska je bezhraničná a Jeho povaha spravodlivá a že bez ohľadu na to, ako veľmi človek Boha urazí, On si nič z toho nebude pamätať. Domnievajú sa, že keďže ľudské chyby, ľudské priestupky a ľudská vzbura sú len chvíľkovým prejavom povahy človeka, Boh dá ľuďom viacero šancí a bude k nim tolerantný a trpezlivý; veria, že ich bude stále milovať ako predtým. Preto v sebe živia veľkú nádej na dosiahnutie spásy. V skutočnosti je jedno, ako ľudia veria v Boha, pokiaľ sa neusilujú o pravdu, bude k nim mať negatívny postoj. Je to preto, že v rámci tvojej viery v Boha, aj keď si vzal do rúk knihu Božích slov a považoval ju za poklad a každý deň si ju študoval a čítal, skutočného Boha si odložil bokom. Vnímal si Ho len ako prázdny vzduch alebo osobu – a niektorí z vás Ho považujú iba za bábku. Prečo to podávam takto? Robím to preto, lebo podľa mňa, či už čelíte nejakému problému alebo nejakej okolnosti, tie veci, ktoré existujú vo vašom podvedomí, tie veci, ktoré si vnútorne vytvárate, nikdy nemali nič spoločné s Božími slovami alebo s usilovaním sa o pravdu. Vieš len to, čo si sám myslíš, aký je tvoj vlastný názor, a potom svoje vlastné predstavy a názory vnucuješ Bohu. V tvojej mysli sa stávajú Božími názormi a ty si z nich vytváraš normy, ktoré neochvejne dodržiavaš. Takýto postup ťa časom čoraz viac vzďaľuje od Boha.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo