V porovnaní s predošlými vekmi je Božie dielo vo Veku kráľovstva realistickejšie, viac zamerané na podstatu človeka a zmeny v jeho povahe a vo väčšej miere dokáže podávať svedectvo o samotnom Bohu všetkým, ktorí Ho nasledujú. Inak povedané, vo Veku kráľovstva Boh pri konaní svojho diela odhaľuje človeku viac zo seba samého než kedykoľvek predtým, čo znamená, že vízie, ktoré by mal človek poznať, sú ušľachtilejšie než v ktoromkoľvek minulom veku. Keďže Božie dielo medzi ľuďmi vstúpilo na neprebádané územie, vízie, ktoré človek spoznal vo Veku kráľovstva, sú tými najušľachtilejšími za celé doterajšie trvanie diela riadenia. Božie dielo vstúpilo na neprebádané územie, a tak i vízie, ktoré má človek poznať, sa stali najušľachtilejšími zo všetkých vízií. Z toho vyplýva, že aj praktizovanie človeka je na vyššej úrovni než v ktoromkoľvek predošlom veku, pretože sa mení v súlade s víziami, a dokonalosť vízií takisto znamená dokonalosť požiadaviek, ktoré sa na človeka kladú. Hneď ako sa Božie riadenie zastaví, ustane aj praktizovanie človeka a bez Božieho diela nebude mať človek inú možnosť, než dodržiavať učenie časov minulých, inak sa jednoducho nebude mať kam obrátiť. Bez nových vízií človek nezíska nové praktizovanie, bez úplných vízií nedosiahne dokonalé praktizovanie a bez ušľachtilejších vízií nebude ani jeho praktizovanie ušľachtilejšie. Praktizovanie človeka sa mení spolu s Božími krokmi a rovnako aj poznanie a prežívanie človeka sa menia zároveň s Božím dielom. Bez ohľadu na to, aký je človek schopný, stále je neoddeliteľnou súčasťou Boha, a ak by Boh čo i len na chvíľu prestal konať svoje dielo, človek by od Jeho hnevu okamžite zahynul. Človek sa nemá čím vystatovať, pretože bez ohľadu na to, na akej vysokej úrovni je jeho dnešné poznanie, či aké hlboké je jeho prežívanie, je neoddeliteľnou súčasťou Božieho diela – pretože praktizovanie človeka a to, čo by mal hľadať vo svojej viere v Boha, je s víziami nerozlučne späté. V každom aspekte Božieho diela sa nachádzajú vízie, ktoré by mal človek poznať, a na základe nich sa na človeka kladú primerané požiadavky. Bez základu, ktoré tieto vízie predstavujú, by človek jednoducho nebol schopný praktizovania ani by Boha nedokázal neochvejne nasledovať. Ak človek nepozná Boha alebo nemá porozumenie pre Božie úmysly, potom je všetko, čo človek robí, márne a nie je možné, aby mu Boh udelil svoj súhlas. Bez ohľadu na to, aké hojné dary človek má, i tak je neoddeliteľný od Božieho diela a Božieho vedenia. Nezáleží na tom, aké dobré sú skutky človeka alebo ako veľa ich vykoná, stále nedokážu nahradiť Božie dielo. Preto nemožno praktizovanie človeka za žiadnych okolností oddeliť od vízií. Tí, ktorí neprijímajú nové vízie, nemajú novú prax. Ich praktizovanie s pravdou nijak nesúvisí, pretože sa riadia učením, dodržiavajú mŕtve zákony a nemajú vôbec žiadne nové vízie, následkom čoho nič z nového veku neuvádzajú do praxe. Stratili vízie a tým aj dielo Ducha Svätého a pravdu. Tí, ktorí sú bez pravdy, sú potomkami absurdity a stelesnením satana. Bez ohľadu na to, akým typom človeka niekto je, ľudia jednoducho nemôžu existovať bez vízií Božieho diela ani byť zbavení prítomnosti Ducha Svätého. Len čo človek príde o vízie, okamžite sa prepadne do podsvetia a začne žiť v temnote. Ľudia, ktorí nemajú vízie, sú tí, ktorí Boha nasledujú pochabo, tí, ktorí sú zbavení diela Ducha Svätého a žijú v pekle. Takíto ľudia sa neusilujú o pravdu, ale namiesto toho používajú Božie meno ako vývesnú tabuľu. Tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého ani vteleného Boha a tri etapy diela v celom rozsahu Božieho riadenia, nepoznajú vízie a sú bez pravdy. A či nie sú všetci, ktorí v sebe nenosia pravdu, zlosynmi? Tí, ktorí sú ochotní uvádzať pravdu do praxe, usilovať sa o poznanie Boha a skutočne spolupracovať s Bohom, sú ľudia, pre ktorých vízie fungujú ako základ. Majú Boží súhlas, pretože s Ním spolupracujú, a práve túto spoluprácu by mal človek uvádzať do praxe.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka