Keď Božie dielo a Božie riadenie dospejú do určitého bodu, potom všetci, ktorí sú v súlade s Božími úmyslami, budú schopní splniť Božie požiadavky. Boh kladie na človeka požiadavky podľa svojich vlastných kritérií a podľa toho, čo človek dokáže. Keď hovorí o svojom riadení, ukazuje človeku smer a poskytuje mu cestu k prežitiu. Božie riadenie a ľudské praktizovanie predstavujú rovnaké štádium diela a vykonávajú sa súčasne. Reč o Božom riadení súvisí so zmenami v ľudskej povahe a reč o tom, čo by mal človek robiť, a o zmenách v ľudskej povahe sa týka Božieho diela; tieto dva aspekty sa v žiadnom čase nemôžu oddeliť. Praktizovanie človeka sa krok za krokom mení. Dôvodom je, že aj Božie požiadavky na človeka sa menia a že Božie dielo sa neustále mení a vyvíja. Ak sa praktizovanie človeka chytí do pasce učenia, vypovedá to o tom, že je zbavený Božieho diela a vedenia. Ak je praktizovanie človeka neustále bez zmeny alebo sa nijak neprehlbuje, potom to svedčí o tom, že sa vykonáva podľa vôle človeka a nie je praktizovaním pravdy. Ak človek nemá cestu, po ktorej by mohol kráčať, tak padol do rúk satana, ktorý ho ovláda, čo znamená, že ho ovládajú zlí duchovia. Pokiaľ sa praktizovanie človeka nebude prehlbovať, potom sa Božie dielo nebude vyvíjať, a v prípade, že Božie dielo zostane bez zmeny, vstup človeka sa zastaví – tomu sa nedá vyhnúť. Ak by človek počas celého Božieho diela stále dodržiaval Jahveho zákon, Božie dielo by nenapredovalo a už vôbec by nebolo možné zavŕšiť celý vek. Ak by sa človek stále pridŕžal kríža a praktizoval trpezlivosť a pokoru, potom by sa Božie dielo nedokázalo ďalej vyvíjať. Šesťtisícročné riadenie jednoducho nemožno zakončiť medzi ľuďmi, ktorí len dodržiavajú zákon alebo sa len pridŕžajú kríža a praktizujú trpezlivosť a pokoru. Namiesto toho sa celé dielo Božieho riadenia ukončuje medzi ľuďmi posledných dní, ktorí Boha poznajú, boli vytrhnutí z pazúrov satana a úplne sa zbavili satanovho vplyvu. To je neodvratný smer Božieho diela. Prečo sa hovorí, že praktizovanie ľudí v náboženských cirkvách je zastarané? Pretože to, čo uvádzajú do praxe, nesúvisí s dielom dneška. Ich uvádzanie do praxe bolo v časoch Veku zákona správne, ale ako vek plynul a Božie dielo sa zmenilo, ich prax sa postupne stala zastaranou. Zaostávala za novým dielom a novým svetlom. Dielo Ducha Svätého postúpilo o niekoľko krokov hlbšie od svojho pôvodného základu. Títo ľudia však zostávajú naďalej zaseknutí v pôvodnom štádiu Božieho diela a stále lipnú na starých praktikách a starom svetle. Božie dielo sa dokáže počas troch alebo piatich rokov do veľkej miery zmeniť. Nenastali by teda v priebehu dvetisíc rokov ešte oveľa väčšie premeny? Ak človek nemá žiadne nové svetlo ani praktizovanie, znamená to, že neudržal krok s dielom Ducha Svätého. Je to ľudské zlyhanie. Existenciu nového Božieho diela nemožno popierať, pretože tí, ktorí predtým mali dielo Ducha Svätého, dnes stále dodržiavajú zastarané praktiky. Dielo Ducha Svätého sa neustále posúva vpred a všetci, ktorí sú v prúde Ducha Svätého, by mali taktiež postupovať viac do hĺbky a krok za krokom sa meniť. Nemali by sa zastaviť v jednom štádiu. Iba tí, čo nepoznajú dielo Ducha Svätého, by zotrvávali v Jeho pôvodnom diele a neprijímali nové dielo Ducha Svätého. Len tí, ktorí sú vzdorovití, by neboli schopní získať dielo Ducha Svätého. Ak praktizovanie človeka nedrží krok s novým dielom Ducha Svätého, potom je praktizovanie človeka bezpochyby oddelené a vskutku nezlučiteľné s dielom dneška. Takíto zastaraní ľudia jednoducho nie sú schopní plniť Božiu vôľu, nieto sa ešte stať ľuďmi, ktorí si budú nakoniec stáť za svedectvom o Bohu. Celé dielo riadenia by navyše nemohlo byť zakončené s takouto skupinou ľudí. Ak tí, ktorí sa kedysi pridŕžali Jahveho zákona a trpeli pre kríž, nedokážu prijať etapu diela posledných dní, potom bude celé ich konanie márne a zbytočné. Najjasnejšie vyjadrenie diela Ducha Svätého tkvie v tom, že prijmeme to, čo je tu a teraz, a nebudeme lipnúť na minulosti. Všetci, ktorí nedržali krok s dielom dneška a oddelili sa od súčasného praktizovania, sa stavajú proti dielu Ducha Svätého a neprijímajú ho. Títo ľudia vzdorujú súčasnému Božiemu dielu. I keď sa držia svetla minulosti, nemožno popierať, že nepoznajú dielo Ducha Svätého. Prečo sa toľko hovorí o zmenách v praktizovaní človeka, o rozdieloch medzi praktizovaním v minulosti a súčasnosti a o tom, ako sa praktizovanie vykonávalo počas predošlého veku a ako sa vykonáva dnes? O rozdieloch v praktizovaní človeka sa ustavične hovorí preto, lebo dielo Ducha Svätého neustále napreduje, a tak sa musí neustále meniť aj praktizovanie ľudí. Ak človek uviazne v jednej etape, svedčí to o tom, že nie je schopný držať krok s novým Božím dielom a novým svetlom – nie o tom, že Boží plán riadenia sa nezmenil. Tí, ktorí sú mimo prúdu Ducha Svätého, si stále myslia, že majú pravdu, ale v skutočnosti sa v nich Božie dielo zastavilo už dávno a chýba im dielo Ducha Svätého. Božie dielo sa už dávno prenieslo na inú skupinu ľudí, skupinu, na ktorej má v úmysle dokončiť svoje nové dielo. Keďže tí, ktorí sú v náboženstve, nie sú schopní prijať nové Božie dielo a držia sa len starého diela minulosti, Boh týchto ľudí opustil a svoje nové dielo vykonáva na ľuďoch, ktorí Jeho nové dielo prijímajú. Sú to ľudia, ktorí s Ním v novom diele spolupracujú, a je to jediný spôsob, ako môže uskutočniť svoje riadenie. Božie riadenie neustále napreduje a praktizovanie človeka stále stúpa vyššie. Boh ustavične koná svoje dielo a človek je ustavične v núdzi, takže obaja, Boh i človek, dosiahnu svoj zenit a úplné spojenie. Toto je vyjadrenie dokončenia Božieho diela a konečný výsledok celého Božieho riadenia.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a praktizovanie človeka