Na začiatku, po stvorení ľudstva, Izraeliti slúžili ako základ Božieho diela. Celý Izrael bol základom Jahveho diela na zemi. Jahveho dielo spočívalo v tom, že bol priamym vodcom a pastierom človeka: stanovil mu zákony, aby človek mohol žiť svoj normálny život a na zemi normálne uctievať Jahveho. Boha vo Veku zákona človek nemohol ani vidieť, ani sa ho dotknúť. Keďže všetko, čo robil, spočívalo v tom, že viedol prvých ľudí, ktorých skazil satan, učil ich a bol ich pastierom, Jeho slová obsahovali len zákony, prikázania a normy ľudského správania a neposkytovali ľuďom životné pravdy. Izraeliti pod Jeho vedením neboli úplne skazení satanom. Jeho dielo zákona bolo len prvou etapou diela spásy, samotným počiatkom diela spásy, a nemali prakticky nič spoločné so zmenami v životnej povahe človeka. V počiatkoch diela spásy preto nebolo potrebné, aby sa pri svojom diele v Izraeli vtelil. Potreboval teda prostriedok – nástroj, prostredníctvom ktorého by sa spojil s človekom. Tak boli medzi stvorenými bytosťami ustanovení tí, ktorí hovorili a konali v Jahveho mene, a medzi ľudí prišli synovia človeka a proroci. Synovia človeka pôsobili medzi ľuďmi v Jahveho mene. To, že ich Jahve nazval „synmi človeka“, znamená, že títo ľudia ustanovovali zákony v Jeho mene. Boli tiež kňazmi medzi izraelským ľudom, kňazmi, na ktorých Jahve dohliadal a chránil ich a v ktorých pôsobil Jahveho Duch. Boli vodcami ľudí a priamo slúžili Jahvemu. Proroci zase v Jahveho mene hovorili k ľudu všetkých krajín a kmeňov a tiež prorokovali Jahveho dielo. Či už synovia človeka, alebo proroci, všetci boli povolaní priamo Jahveho Duchom a niesli v sebe Jahveho dielo. Medzi ľuďmi boli tými, ktorí priamo zastupovali Jahveho. Svoje dielo konali len preto, že ich Jahve povolal, a nie preto, že boli telom, do ktorého sa vtelil sám Duch Svätý. Hoci boli teda podobní v tom, že hovorili a konali v mene Boha, títo synovia človeka a proroci vo Veku zákona neboli telom vteleného Boha. Božie dielo vo Veku milosti a v poslednej etape bolo vykonané presne naopak, pretože dielo spásy a súdu človeka konal sám vtelený Boh, takže jednoducho nebolo potrebné znovu povolať prorokov a synov človeka, aby konali v Jeho mene. V očiach človeka nie sú medzi podstatou a spôsobom ich konania žiadne podstatné rozdiely. A práve preto si ľudia neustále zamieňajú konanie vteleného Boha s konaním prorokov a synov človeka. Výzor vteleného Boha bol v podstate rovnaký ako výzor prorokov a synov človeka. A vtelený Boh bol dokonca ešte normálnejší a praktickejší než proroci. Preto ich človek nedokáže rozlíšiť. Človek sa zameriava len na výzor a vôbec si neuvedomuje, že hoci sú si podobní v tom, ako konajú a hovoria, je medzi nimi zásadný rozdiel. Keďže schopnosť človeka rozlišovať je príliš slabá, nedokáže rozlíšiť jednoduché veci, a už vôbec nie niečo také zložité. Keď proroci a ľudia, ktorých používal Duch Svätý, hovorili a konali, šlo o konanie povinnosti človeka, bolo to určenie stvorenej bytosti a niečo, čo má človek robiť. Slová a konanie vteleného Boha však mali napĺňať Jeho službu. Hoci Jeho vonkajšia podoba bola podobou stvorenej bytosti, Jeho dielo nespočívalo v tom, aby vykonával svoju úlohu, ale aby konal svoju službu. Pojem „povinnosť“ sa používa v súvislosti so stvorenými bytosťami, zatiaľ čo o „službe“ sa hovorí v súvislosti s telom vteleného Boha. Medzi týmito dvoma pojmami je podstatný rozdiel a nemožno ich zamieňať. Dielo človeka spočíva len v tom, aby si plnil svoju povinnosť, zatiaľ čo dielo Boha spočíva v tom, že koná svoju službu a riadi. Preto hoci mnohých apoštolov používal Duch Svätý a hoci Ním boli mnohí proroci naplnení, svojimi skutkami a slovami len plnili svoje povinnosti ako stvorené bytosti. Ich proroctvá mohli prevyšovať životnú cestu, o ktorej hovoril vtelený Boh, a ich ľudská prirodzenosť mohla dokonca presiahnuť ľudskú prirodzenosť vteleného Boha, stále si však plnili svoju povinnosť, a nenapĺňali službu. Ľudská povinnosť sa vzťahuje na určenie človeka. Je to to, čo je pre človeka dosiahnuteľné. Služba, ktorú koná vtelený Boh, však súvisí s Jeho riadením, a to je pre človeka nedosiahnuteľné. Či už vtelený Boh hovorí, koná, alebo zjavuje zázraky, vykonáva veľké dielo uprostred svojho riadenia, a takéto dielo nemôže namiesto Neho vykonať človek. Dielo človeka spočíva len v tom, že si ako stvorená bytosť plní svoju povinnosť v danej etape diela, ktoré riadi Boh. Bez Božieho riadenia, to znamená, keby služba vteleného Boha zanikla, zanikla by aj povinnosť stvorenej bytosti. Božia služba spočíva v tom, že Boh riadi človeka, zatiaľ čo človek plnením svojej povinnosti napĺňa požiadavky Stvoriteľa, čo nijako nemožno považovať za konanie služby. Pre vrodené jadro Boha – pre Jeho Ducha – je Božím dielom Jeho riadenie, ale pre vteleného Boha, ktorý má vonkajšiu podobu stvorenej bytosti, je Jeho dielom vykonávanie služby. Všetko, čo robí, je vykonávaním Jeho služby. Všetko, čo môže urobiť človek, je vydať zo seba to najlepšie v rámci Božieho riadenia a pod Jeho vedením.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Rozdiel medzi službou vteleného Boha a povinnosťou človeka