Bibliu poznáme aj pod názvami Nová a Stará zmluva. Viete, čo označuje výraz zmluva? Tento výraz v názve Stará zmluva vychádza z Jahveho zmluvy s izraelským ľudom, keď zabil Egypťanov a zachránil Izraelitov pred faraónom. Túto zmluvu, samozrejme, potvrdzovala baránkova krv natretá na nadpražia. Prostredníctvom nej Boh uzavrel zmluvu s človekom, zmluvu, podľa ktorej všetci, ktorí mali baránkovu krv na hornej časti a bočných stranách zárubne, boli Izraeliti, boli Božím vyvoleným ľudom a Jahve ich všetkých ušetril (lebo vtedy plánoval zabiť všetkých prvorodených egyptských synov a prvorodené ovce a dobytok). Táto zmluva má dve významové roviny. Jahve neušetrí žiadneho Egypťana ani žiadny egyptský dobytok; zabije všetkých egyptských prvorodených synov a prvorodené ovce a dobytok. Preto sa v mnohých prorockých knihách objavila predpoveď, že Egypťania podstúpia v dôsledku Jahveho zmluvy vážne napomínanie. To je prvá významová rovina zmluvy. Jahve zabil egyptských prvorodených synov a všetok egyptský prvorodený dobytok a ušetril všetkých Izraelitov, takže všetkých, ktorí pochádzali z izraelskej krajiny, si Jahve vážil a ušetril ich; chcel v nich konať dlhodobé dielo a uzavrel s nimi zmluvu na základe baránkovej krvi. Odvtedy Izraelitov nezabíjal a povedal, že budú naveky Jeho vyvolenými. Medzi dvanástimi izraelskými kmeňmi sa pustil do svojho diela pre celý Vek zákona, Izraelitom odkryl všetky svoje zákony, vybral si spomedzi nich prorokov a sudcov a boli stredobodom Jeho diela. Jahve s nimi uzavrel zmluvu: kým nedôjde k zmene veku, bude konať len medzi vyvolenými. Jahveho zmluva bola nemenná, lebo sa uzavrela preliatím krvi a s Jeho vyvoleným ľudom. Čo je však ešte dôležitejšie, vybral si náležitý rozsah a cieľ, na základe ktorých sa pustil do svojho diela pre celý vek. Ľudia preto túto zmluvu vnímali ako obzvlášť dôležitú. To je druhá významová rovina zmluvy. Všetky knihy Starej zmluvy (s výnimkou knihy Genezis spred ustanovenia zmluvy) zaznamenávajú Božie dielo medzi Izraelitmi po uzavretí zmluvy. Samozrejme, príležitostne sa v nich objavujú správy o pohanoch, Stará zmluva však hlavne dokumentuje Božie dielo v Izraeli. Vzhľadom na Jahveho zmluvu s Izraelitmi sa knihy napísané vo Veku zákona nazývajú Stará zmluva. Svoj názov dostali podľa Jahveho zmluvy s Izraelitmi.

Nová zmluva je pomenovaná podľa krvi, ktorú Ježiš prelial na kríži, a podľa Jeho zmluvy so všetkými, ktorý v Neho uverili. Ježišova zmluva bola nasledovná: aby mohli byť ľuďom odpustené hriechy pre krv, ktorú prelial, museli v Neho len uveriť, a tak boli skrze Neho spasení a znovuzrodení a už neboli hriešnikmi; museli v Neho len uveriť, aby prijali Jeho milosť a po smrti netrpeli v pekle. Všetky knihy napísané počas Veku milosti vznikli až po tejto zmluve a všetky dokumentujú dielo a výroky v nej zahrnuté. Nesiahajú ďalej ako k spáse ukrižovania Pána Ježiša alebo k zmluve; všetky knihy napísali bratia v Pánovi, ktorí to zažili. Aj tieto knihy dostali názov podľa zmluvy: nazývajú sa Nová zmluva. Tieto dve zmluvy zahŕňajú len Vek zákona a Vek milosti a nijako nesúvisia s konečným vekom. Z toho dôvodu nie je Biblia veľmi užitočná pre dnešných ľudí posledných dní. Slúži nanajvýš ako provizórna referencia, v podstate však neprináša žiadnu veľkú úžitkovú hodnotu. Aj napriek tomu ju však nábožensky založení ľudia stále považujú za najväčší poklad. Nepoznajú ju; iba ju vedia vysvetľovať a vôbec si neuvedomujú jej pôvod. K Biblii zaujímajú takýto postoj: všetko uvedené v Biblii je správne, v Biblii nie sú žiadne nepresnosti ani chyby. Keďže hneď na začiatku usúdili, že Biblia je správna a bezchybná, zanietene ju študujú a skúmajú. Biblia dnešnú etapu diela nepredpovedala. Dielo podmanenia na najtemnejšom zo všetkých miest sa v nej nikdy nespomínalo, lebo ide o najnovšie dielo. Keďže vek diela je iný, ani sám Ježiš netušil, že táto etapa diela sa uskutoční v posledných dňoch – ako by teda mohli ľudia posledných dní nájsť túto etapu diela v Biblii jej skúmaním?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (2)