Biblia je historickým záznamom Božieho diela v Izraeli a dokumentuje mnohé predpovede starovekých prorokov, ako aj niektoré Jahveho výroky v Jeho vtedajšom diele. Preto všetci ľudia považujú túto knihu za svätú (lebo Boh je svätý a veľký). Samozrejme, toto všetko je výsledkom ich sŕdc plných strachu z Jahveho a zbožňovania Boha. Ľudia sa na túto knihu odvolávajú uvedeným spôsobom len preto, lebo stvorené bytosti sa tak boja a zbožňujú svojho Stvoriteľa, a dokonca sú aj takí, ktorí túto knihu nazývajú nebeskou knihou. V skutočnosti ide iba o ľudský záznam. Jahve ju osobne nepomenoval, ani osobne neviedol jej vytvorenie. Inými slovami, autorom tejto knihy nie je Boh, ale ľudia. Svätá Biblia je len úctivý názov, ktorý jej dal človek. O tomto názve nerozhodli Jahve a Ježiš po spoločnej vzájomnej diskusii; nie je to nič iné než ľudský nápad. Túto knihu totiž nenapísal Jahve a už vôbec nie Ježiš. Namiesto toho ide o výpovede mnohých starovekých prorokov, apoštolov a vizionárov, ktoré neskoršie generácie zostavili do knihy starovekých spisov, pre ľudí mimoriadne posvätnej, knihy, ktorá podľa nich obsahuje mnoho nevysvetliteľných a hlbokých tajomstiev, čakajúcich na rozlúštenie budúcimi generáciami. Preto sú ľudia ešte viac naklonení tomu, aby verili, že ide o nebeskú knihu. Spolu so štyrmi evanjeliami a knihou Zjavenia sa k nej ľudia stavajú mimoriadne odlišne ako k akejkoľvek inej knihe, a preto sa nikto neodváži rozpitvať túto „nebeskú knihu“, lebo je príliš „posvätná“.

Prečo sú ľudia hneď po prečítaní Biblie schopní nájsť v nej správnu cestu k praktizovaniu? Prečo dokážu získať tak veľa z toho, čo bolo pre nich nepochopiteľné? Dnes rozoberám Bibliu týmto spôsobom a to neznamená, že ju nenávidím alebo že popieram jej výpovednú hodnotu. Vysvetľujem a objasňujem vnútornú hodnotu a pôvod Biblie, aby som zabránil tomu, že zostaneš uväznený v temnote. Ľudia majú totiž na ňu toľko názorov a väčšina z nich je nesprávna; čítanie Biblie týmto spôsobom im nielen bráni získať to, čo by mali, ale čo je dôležitejšie, bráni dielu, ktoré mám v úmysle vykonať. Nesmierne narúša dielo budúcnosti a ponúka len nevýhody, žiadne výhody. Takže to, čo ťa učím, je jednoducho podstata a vnútorný príbeh Biblie. Nežiadam, aby si nečítal Bibliu alebo aby si vyhlasoval, že nemá žiadnu hodnotu, ale aby si získal správne poznatky o Biblii a vytvoril si na ňu správny názor. Nebuď príliš zaujatý! Hoci je Biblia historickou knihou, ktorú napísali ľudia, dokumentuje aj mnohé princípy, podľa ktorých starovekí svätci a proroci slúžili Bohu, ako aj skúsenosti nedávnych apoštolov v službe Bohu – títo ľudia ich skutočne všetky videli a poznali a môžu slúžiť ako pomôcka pre ľudí tohto veku pri nasledovaní pravej cesty. Preto pri čítaní Biblie môžu ľudia získať aj mnohé životné cesty, ktoré sa v iných knihách nenachádzajú. Tieto cesty sú životnými cestami pôsobenia Ducha Svätého, ktoré zažili proroci a apoštoli v minulých dobách, a mnohé slová sú vzácne a môžu poskytnúť ľuďom to, čo potrebujú. Preto všetci ľudia radi čítajú Bibliu. Keďže v Biblii je toľko skrytého, názory ľudí na ňu sa líšia od názorov na spisy veľkých duchovných postáv. Biblia je záznamom a zbierkou skúseností a vedomostí ľudí, ktorí slúžili Jahvemu a Ježišovi v starom i novom veku, a tak z nej mohli neskoršie generácie získať veľa osvietenia, osvetlenia a ciest na praktizovanie. Dôvodom, prečo je Biblia nadradená spisom akejkoľvek veľkej duchovnej postavy, je to, že všetky tie spisy čerpajú z Biblie, všetky ich skúsenosti pochádzajú z Biblie a všetky vysvetľujú Bibliu. Hoci teda ľudia môžu získať zdroje z kníh akejkoľvek veľkej duchovnej postavy, naďalej uctievajú Bibliu, lebo ju považujú za vznešenú a dokonalú! V Biblii sú síce zhromaždené niektoré knihy slov života, ako Pavlove a Petrove listy, a hoci ľudia môžu z týchto kníh čerpať a nájsť v nich pomoc, tieto knihy sú stále zastarané, patria do starého veku a bez ohľadu na to, aké sú dobré, sú vhodné len na jedno obdobie a nie sú večné. Božie dielo sa neustále vyvíja a nemôže sa jednoducho zastaviť v čase Pavla a Petra, alebo navždy zostať vo Veku milosti, v ktorom bol ukrižovaný Ježiš. A tak sú tieto knihy vhodné len pre Vek milosti, a nie pre Vek kráľovstva posledných dní. Zaopatrujú iba veriacich Veku milosti, nie svätých Veku kráľovstva, a bez ohľadu na to, aké sú dobré, sú zastarané. Je to rovnaké ako s Jahveho dielom stvorenia alebo Jeho dielom v Izraeli: bez ohľadu na to, aké veľké dielo to bolo, aj tak by sa stalo zastaraným a nadišiel by čas, kedy by pominulo. Božie dielo je tiež také: je veľké, no príde čas, keď sa skončí; nemôže navždy zostať uprostred diela stvorenia ani uprostred diela ukrižovania. Bez ohľadu na to, aké presvedčivé bolo dielo ukrižovania a aké účinné bolo pri porážke satana, dielo zostáva stále dielom a veky sú napokon stále vekmi; dielo nemôže zostať stáť navždy na rovnakom základe, ani časy sa nikdy nedokážu zmeniť, lebo existovalo stvorenie a musia existovať i posledné dni. To je nevyhnutné! Takže dnes sú slová života v Novej zmluve – listy apoštolov a štyri evanjeliá – historickými knihami, stali sa starými almanachmi a ako by mohli staré almanachy priviesť ľudí do nového veku? Bez ohľadu na to, ako tieto almanachy dokážu ľuďom poskytnúť život, ako ich dokážu priviesť ku krížu, nie sú zastarané? Nie sú bezcenné? Preto hovorím, že by si nemal slepo veriť v tieto almanachy. Sú príliš staré a nemôžu ťa priviesť do nového diela, môžu ťa len zaťažiť. Nielenže ťa nedokážu priviesť do nového diela a do nového vstupu, ale zavedú ťa do starých náboženských cirkví – a keby to tak bolo, neupadal by si vo svojej viere v Boha?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. O Biblii (4)