Nikto nevie o Božom príchode, nikto Jeho príchod nevíta,

a čo viac, nikto nevie, čo všetko zamýšľa urobiť,

a čo viac, nikto nevie, čo všetko zamýšľa urobiť.

Ľudský život plynie ako predtým,

srdce je nemenné a dni plynú ako obvykle.

Boh žije medzi nami, je človekom ako ostatní ľudia,

ako jeden z najnevýznamnejších nasledovníkov a obyčajný veriaci.

Má svoje vlastné snahy, vlastné ciele,

ba čo viac, má božskú prirodzenosť, akú obyčajní ľudia nemajú.

Nikto si nevšimol Jeho božskosť

ani nespoznal rozdiel medzi Jeho podstatou a podstatou človeka.

Žijeme spolu s Ním, slobodne a nebojácne,

pretože je v našich očiach len bezvýznamným veriacim.

Sleduje každý náš pohyb

a všetky naše myšlienky a nápady sú pred Ním odhalené.

Nikoho nezaujíma Jeho existencia,

nikto si nič nepredstavuje o Jeho funkcii,

a čo viac, nikto nemá ani najmenšie podozrenie o Jeho identite.

Len naďalej pokračujeme v našom úsilí, akoby s nami nemal nič spoločné…

A predsa je to práve tento obyčajný človek, skrytý medzi ľuďmi,

ktorý koná nové dielo našej spásy,

ktorý koná nové dielo našej spásy.

Jeho slová a výroky sú čoraz častejšie.

Od útechy, nabádania, pripomínania a varovania

až po výčitky a disciplinovanie.

Od mierneho a jemného tónu až po prudké a majestátne slová –

týmto všetkým udeľuje človeku milosrdenstvo a vzbudzuje v ňom obavy.

Všetko, čo hovorí, zasahuje tajomstvá ukryté hlboko v našom vnútri.

Jeho slová nás bodajú do srdca, pália nás na duši

a napĺňajú nás neznesiteľnou hanbou,

že ani nevieme, kam sa máme ukryť.

Bez nášho vedomia nás tento bezvýznamný človek

vedie k jednému kroku Božieho diela za druhým.

Podrobujeme sa nevyčísliteľným skúškam, znášame nespočetné karhania

a sme skúšaní smrťou.

Dozvedáme sa o Božej spravodlivej a majestátnej povahe,

tešíme sa aj z Jeho lásky a milosrdenstva,

uvedomujeme si veľkú Božiu moc a múdrosť,

sme svedkami Božej miloty a vidíme Božiu dychtivú túžbu spasiť človeka.

V slovách tohto obyčajného človeka

spoznávame povahu a podstatu Boha,

pochopíme Božiu vôľu, spoznáme prirodzenosť-podstatu človeka

a vidíme cestu k spáse a dokonalosti.

Od tejto chvíle naše mysle prišli k vedomiu a naše duše zdanlivo ožili.

Táto obyčajná osoba, ktorá žije medzi nami

a my ju už dlho odmietame – nie je to Pán Ježiš,

ktorý je vždy v našich myšlienkach, či už bdieme, alebo snívame,

a po ktorom vo dne i v noci túžime?

Je to On! Je to skutočne On!

On je náš Boh!

On je pravda, cesta a život!

On je pravda, cesta a život!

Umožnil nám znovu žiť a uvidieť svetlo

a vďaka Nemu naše srdce prestalo blúdiť.

Vrátili sme sa pred Boží trón, sme zoči-voči Bohu,

uvideli sme Jeho tvár a cestu, ktorá leží pred nami.

z knihy Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 4: Zazrieť Božie zjavenie v Jeho súde a napomínaní