„Vtelenie“ je zjavenie Boha v tele. Boh pôsobí medzi stvoreným ľudstvom v obraze tela. Aby sa teda Boh mohol vteliť, musí sa najprv stať telom, telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Toto je najzákladnejší predpoklad. V skutočnosti z Božieho vtelenia vyplýva, že Boh žije a pôsobí v tele, že Boh sa vo svojej samotnej podstate stáva telom, stáva sa človekom. Jeho vtelený život a dielo možno rozdeliť do dvoch etáp. Prvou je život, ktorý žije pred vykonávaním svojej služby. Žije v obyčajnej ľudskej rodine, v úplne normálnej ľudskej prirodzenosti, riadi sa bežnými zásadami morálky a zákonmi ľudského života, s normálnymi ľudskými potrebami (jedlo, oblečenie, spánok, prístrešie), normálnymi ľudskými slabosťami a normálnymi ľudskými emóciami. Inými slovami, počas tohto prvého štádia žije v nebožskej, úplne normálnej ľudskej prirodzenosti, zapája sa do všetkých normálnych ľudských činností. Druhou etapou je život, ktorý žije potom, čo začal vykonávať svoju službu. Stále prebýva v bežnej ľudskej prirodzenosti s normálnou ľudskou schránkou, ktorá nevykazuje žiadne vonkajšie znaky nadprirodzena. Žije však čisto pre svoju službu a počas tejto doby Jeho normálna ľudská prirodzenosť existuje čisto preto, aby umožnila riadne dielo Jeho božskej prirodzenosti, pretože Jeho normálna ľudská prirodzenosť dozrievala do momentu, kedy bola schopná vykonávať Jeho službu. Takže druhá etapa Jeho života predstavuje vykonávanie Jeho služby vo svojej normálnej ľudskej prirodzenosti, teda počas života normálnej ľudskej prirodzenosti a zároveň úplnej božskej prirodzenosti. Dôvod, prečo v prvej etape svojho života žije v úplne obyčajnej ľudskej prirodzenosti je ten, že jeho ľudská podstata ešte nie je schopná zvládať celé božské dielo, nie je ešte zrelá. Až potom, čo Jeho ľudská prirodzenosť dospeje, stane sa schopnou prevziať svoju službu, môže začať vykonávať službu, ktorú vykonávať má. Keďže sa On stal telom, potrebuje rásť a dozrievať, prvá etapa Jeho života je životom v normálnej ľudskej prirodzenosti, zatiaľ čo v druhej etape je schopný vo svojej ľudskej prirodzenosti vykonávať svoje dielo a vykonávať svoju službu. Život, ktorý vtelený Boh žije počas vykonávania svojej služby, je životom v ľudskej aj v úplne božskej prirodzenosti. Ak by vtelený Boh začal svoju službu s plnou vážnosťou už od svojho narodenia, robil by nadprirodzené znamenia a zázraky, potom by nevykazoval žiadnu telesnú podstatu. Jeho ľudská prirodzenosť existuje kvôli Jeho telesnej podstate. Bez ľudskej prirodzenosti nemôže existovať telo a človek bez ľudskej prirodzenosti nie je ľudskou bytosťou. Týmto spôsobom je ľudská prirodzenosť vteleného Boha prirodzenou vlastnosťou vteleného Božieho tela. Tvrdenie, že „keď sa Boh stane telom, je úplne božský a vôbec nie ľudský“, je rúhanie, pretože takéto výroky jednoducho nemajú opodstatnenie a porušujú princíp vtelenia. Dokonca aj keď začal vykonávať svoju službu, stále žije vo svojej božskej prirodzenosti s ľudskou vonkajšou schránkou, keď koná svoje dielo. Ide len o to, že v tom čase Jeho ľudská prirodzenosť slúži jedinému účelu, a to umožniť Jeho božskej prirodzenosti vykonávať prácu v normálnom tele. Čiže činiteľom diela je božská prirodzenosť Boha obývajúca Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť. Jeho božská, nie Jeho ľudská prirodzenosť, pôsobí, no božská prirodzenosť je skrytá práve v nej. Jeho dielo v podstate vykonáva Jeho dokonalá božská prirodzenosť, nie Jeho ľudská prirodzenosť. Ale vykonávateľom diela je Jeho telo. Dalo by sa povedať, že je človekom a je aj Bohom, lebo Boh sa stáva Bohom žijúcim v tele, s ľudskou schránkou a ľudskou podstatou, ale aj podstatou Boha. Pretože je človekom s Božou podstatou, je nad všetkými stvorenými ľuďmi, nad všetkými ľuďmi, ktorí môžu vykonávať Božie dielo. A tak medzi všetkými, ktorí majú ľudskú schránku, ako je tá Jeho, medzi všetkými, ktorí majú normálnu ľudskosť, iba On je samotným vteleným Bohom – všetci ostatní sú stvorení ľudia. Hoci všetci majú normálnu ľudskú prirodzenosť, stvorení ľudia nemajú nič iné, zatiaľ čo vtelený Boh je iný: vo svojom tele má nielen ľudskú prirodzenosť, ale čo je dôležitejšie, má božskú prirodzenosť. Jeho ľudskú prirodzenosť možno vidieť na vonkajšom vzhľade Jeho tela a v Jeho každodennom živote, ale Jeho božskú prirodzenosť je ťažké vnímať. Vzhľadom k tomu, že Jeho božská prirodzenosť sa vyjadrí iba vtedy, keď má ľudskú prirodzenosť, a nie je taká nadprirodzená, ako si ju ľudia predstavujú, je pre nich mimoriadne ťažké ju vnímať. Ešte aj dnes majú ľudia veľké problémy pochopiť pravú podstatu vteleného Boha. Aj keď som o tom už veľa krát hovoril, predpokladám, že je to pre väčšinu z vás stále záhadou. V skutočnosti je tento problém veľmi jednoduchý: keďže sa Boh stáva telom, Jeho podstata je kombináciou ľudskej a božskej prirodzenosti. Táto kombinácia sa nazýva samotný Boh, samotný Boh na zemi.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom