Život, ktorý Ježiš žil na zemi, bol normálnym životom tela. Žil v normálnej ľudskej prirodzenosti svojho tela. Jeho autorita – konať Jeho dielo a hovoriť Jeho Slovo, alebo uzdravovať chorých a vyháňať démonov, robiť také mimoriadne veci – sa väčšinou neprejavila, kým nezačal svoju službu. Jeho život pred dosiahnutím dvadsiatich deviatich rokov, predtým, ako vykonával svoju službu, bol dostatočným dôkazom toho, že bol len obyčajným telom z mäsa a kostí. Pre toto, ako aj preto, že ešte nezačal vykonávať svoju službu, ľudia v Ňom nevideli nič božské, nevideli nič viac ako normálnu ľudskú bytosť, obyčajného človeka – rovnako ako v tom čase niektorí ľudia verili, že je to Jozefov syn. Ľudia si mysleli, že je Synom obyčajného človeka, nemali na základe čoho hovoriť, že je Božím vteleným telom. Aj keď počas svojej služby vykonal mnoho zázrakov, väčšina ľudí stále hovorila, že je Jozefovým synom, pretože bol Kristus s vonkajšou schránkou normálnej ľudskej prirodzenosti. Jeho normálna ľudská prirodzenosť a Jeho dielo existovali preto, aby naplnili význam prvého vtelenia, aby dokázali, že Boh sa úplne vtelil do tela, že sa stal úplne obyčajným človekom. Jeho normálna ľudská prirodzenosť predtým, ako začal svoje dielo, bola dôkazom, že bol obyčajným telom. A to, že potom konal, tiež dokazuje, že bol obyčajným telom, lebo robil znamenia a zázraky, uzdravoval chorých a vyháňal démonov v tele s normálnou ľudskou prirodzenosťou. Dôvodom, prečo mohol robiť zázraky, bolo to, že Jeho telo nieslo Božiu autoritu, bolo telom, do ktorého bol zaodený Boží Duch. Túto autoritu mal vďaka Duchu Božiemu, no neznamenalo to, že nebol telom. Uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov bolo dielo, ktoré mal vykonávať vo svojej službe, bolo to vyjadrenie Jeho božskej prirodzenosti ukrytej v Jeho ľudskej prirodzenosti, a bez ohľadu na to, aké znamenia ukázal, alebo ako preukázal svoju autoritu, stále žil v normálnej ľudskej prirodzenosti a bol stále normálnym telom. Až do momentu, keď bol po smrti na kríži vzkriesený, prebýval v normálnom tele. Udeľovanie milostí, uzdravovanie chorých a vyháňanie démonov, to všetko bolo súčasťou Jeho služby, to všetko bolo dielo, ktoré vykonával vo svojom normálnom tele. Predtým, ako poputoval na kríž, nikdy nevyšiel zo svojho normálneho ľudského tela, bez ohľadu na to, čo robil. Bol samotným Bohom, ktorý konal vlastné Božie dielo, no keďže bol vteleným Božím telom, jedol jedlo a nosil oblečenie, mal normálne ľudské potreby, mal normálny ľudský rozum a normálnu ľudskú myseľ. Toto všetko bolo dôkazom, že bol normálnym človekom, čo dokázalo, že Božie vtelené telo bolo telom s normálnou ľudskou prirodzenosťou, a nie niečím nadprirodzeným. Jeho úlohou bolo dokončiť dielo prvého Božieho vtelenia, naplniť službu, ktorú malo vykonať prvé vtelenie. Význam vtelenia spočíva v tom, že obyčajný, normálny človek vykonáva dielo samotného Boha. Teda, že Boh koná svoje božské dielo v ľudskej prirodzenosti a tým porazí satana. Vtelenie znamená, že Boží Duch sa stáva telom, teda že Boh sa stáva telom. Dielo, ktoré telo koná, je dielom Ducha, ktoré sa uskutočňuje v tele, je vyjadrené telom. Nikto okrem Božieho tela nemôže vykonávať službu vteleného Boha. Teda iba Božie vtelené telo, táto normálna ľudská prirodzenosť, a nikto iný, nemôže vyjadriť božské dielo. Keby Boh pri svojom prvom príchode pred dvadsiatym deviatym rokom nemal normálnu ľudskú prirodzenosť, ak by hneď po narodení mohol robiť zázraky, keby hneď, ako by sa naučil hovoriť, vedel hovoriť nebeským jazykom, keby vo chvíli, keď prvýkrát stúpil na zem, vedel pochopiť všetky svetské záležitosti, rozlíšiť myšlienky a zámery každého človeka – taký človek by sa nemohol nazývať normálnym človekom a také telo by sa nedalo nazvať ľudským telom. Ak by to bolo tak v prípade Krista, potom by sa stratil zmysel a podstata Božieho vtelenia. To, že má normálnu ľudskú prirodzenosť, dokazuje, že je Bohom vteleným v tele. Skutočnosť, že prechádza normálnym ľudským procesom rastu ďalej dokazuje, že je normálnym telom. Jeho dielo je navyše dostatočným dôkazom toho, že je Božím Slovom, Božím Duchom, ktorý sa stal telom. Boh sa stáva telom pre potreby svojho diela. Inými slovami, táto fáza diela sa musí vykonať v tele, musí sa vykonať v normálnej ľudskej prirodzenosti. Toto je predpokladom toho, aby „Slovo sa stalo telom“, predpokladom pre „zjavenie sa Slova v tele“ a je to skutočný príbeh dvoch Božích vtelení. Ľudia môžu veriť, že Ježiš počas svojho života robil zázraky, že neprejavil žiadne známky ľudskej prirodzenosti až do konca svojho pôsobenia na zemi, že nemal normálne ľudské potreby, slabosti ani ľudské emócie, nevyžadoval základné životné potreby, alebo že sa nezapodieval normálnymi ľudskými myšlienkami. Predstavujú si Ho, že má iba nadľudskú myseľ, transcendentnú ľudskú prirodzenosť. Nazdávajú sa, že keďže je Boh, nemal by myslieť a žiť ako normálni ľudia, že iba normálny človek, ľudská bytosť bona fide, môže mať normálne ľudské myšlienky a žiť normálny ľudský život. Všetko sú to ľudské myšlienky a ľudské predstavy a tieto predstavy sú v rozpore s pôvodnými zámermi Božieho diela. Normálne ľudské myslenie podporuje normálny ľudský rozum a normálnu ľudskú prirodzenosť. Normálna ľudská prirodzenosť udržuje normálne funkcie tela. A normálne funkcie tela umožňujú normálny život tela v jeho celistvosti. Iba pôsobením v takomto tele môže Boh naplniť účel svojho vtelenia. Ak by vtelený Boh disponoval iba vonkajšou schránkou tela, no nemal by pritom normálne ľudské myšlienky, potom by toto telo nemalo ľudský rozum, a už vôbec nie ľudskú prirodzenosť bona fide. Ako by mohlo takéto telo bez ľudskej prirodzenosti vykonávať službu, ktorú by mal vykonávať vtelený Boh? Normálna myseľ podporuje všetky aspekty ľudského života, bez nej by človek nebol človekom. Inými slovami, človek, ktorý nemá normálne myšlienky, je duševne chorý, a o Kristovi, ktorý nemá ľudskú, iba božskú prirodzenosť, nemožno povedať, že je vteleným Božím telom. Ako by teda Božie vtelené telo nemohlo mať normálnu ľudskú prirodzenosť? Vari to nie je rúhanie povedať, že Kristus nemá ľudskú prirodzenosť? Všetky činnosti, ktoré vykonávajú normálni ľudia, sa opierajú o fungovanie normálnej ľudskej mysle. Bez nej by sa ľudia správali nenormálne. Dokonca by neboli schopní rozlíšiť medzi čiernou a bielou, dobrom a zlom, a nemali by žiadnu ľudskú etiku a morálne zásady. Podobne, ak by vtelený Boh nerozmýšľal ako normálny človek, potom by nebol bona fide telom, normálnym telom. Takéto nemysliace telo by nebolo schopné prevziať božské dielo. Za normálnych okolností by sa nemohol zapojiť do činností normálneho tela, tým menej žiť spolu s ľuďmi na zemi. A tak by sa stratil význam Božieho vtelenia, samotná podstata Božieho príchodu do tela. Ľudská prirodzenosť vteleného Boha existuje preto, aby umožnila normálne božské dielo v tele. Jeho normálne ľudské myslenie podporuje Jeho normálnu ľudskú prirodzenosť a všetky Jeho normálne telesné aktivity. Dalo by sa povedať, že Jeho normálne ľudské myslenie existuje kvôli tomu, aby udržalo všetko Božie dielo v tele. Ak by toto telo nemalo normálnu ľudskú myseľ, potom by Boh nemohol pôsobiť v tele a to, čo potrebuje vykonať v tele, by sa nikdy nemohlo uskutočniť. Hoci vtelený Boh má normálnu ľudskú myseľ, Jeho dielo nie je rozptýlené ľudským myslením. Vykonáva svoju prácu v ľudskej prirodzenosti s normálnou mysľou za predpokladu, že disponuje ľudskou prirodzenosťou s mysľou, nie vykonávaním normálneho ľudského myslenia. Bez ohľadu na to, aké vznešené sú myšlienky Jeho tela, Jeho dielo nie je znehodnotené logikou alebo myslením. Inými slovami, Jeho dielo nie je koncipované mysľou Jeho tela, ale je priamym vyjadrením božského diela v Jeho ľudskej prirodzenosti. Celá Jeho práca je služba, ktorú musí plniť, a nič z toho nie je vymyslené Jeho mozgom. Napríklad uzdravovanie chorých, vyháňanie démonov a ukrižovanie neboli výplody Jeho ľudskej mysle a nemohol ich dosiahnuť žiadny človek s ľudskou mysľou. Podobne aj dnešné dielo podmanenia je službou, ktorú musí vykonávať vtelený Boh, ale nie je to dielo ľudskej vôle, je to dielo, ktoré by mala robiť Jeho božská prirodzenosť, dielo, ktorého nie je schopný žiadny človek z mäsa a kostí. Takže vtelený Boh musí mať normálnu ľudskú myseľ, musí mať normálnu ľudskú prirodzenosť, pretože musí vykonávať svoje dielo v ľudskej prirodzenosti s normálnou mysľou. Toto je podstata diela vteleného Boha, samotná podstata vteleného Boha.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Podstata tela obývaného Bohom