Boh sa stáva telom len preto, aby viedol vek a uviedol do pohybu nové dielo. Je potrebné, aby ste tento bod pochopili. To sa značne líši od funkcie človeka a tieto dva aspekty nemožno vysloviť jedným dychom. Človek musí byť kultivovaný a zdokonaľovaný po dlhú dobu skôr, než ho možno použiť na vykonávanie diela, a je na to potrebný mimoriadne rozvinutý druh ľudskej prirodzenosti. Človek musí byť nielen schopný udržať si zmysel pre normálnu ľudskú prirodzenosť, ale i lepšie pochopiť mnohé princípy a pravidlá, ktorými sa riadi jeho správanie vo vzťahu k ostatným, a navyše sa musí zaviazať, že bude ešte viac spoznávať múdrosť a etické poznatky o človeku. Týmto by mal byť človek vybavený. Netýka sa to však Boha, ktorý sa stal telom, pretože Jeho dielo nepredstavuje človeka a nie je ani dielom človeka. Je skôr priamym vyjadrením Jeho bytia a priamou realizáciou diela, ktoré by mal vykonať. (Prirodzene, Jeho dielo sa vykonáva vo vhodnom čase, nie príležitostne alebo náhodne, a začne sa vtedy, keď nadíde čas naplniť Jeho službu.) Nezúčastňuje sa na živote človeka ani na jeho diele, to znamená, že Jeho ľudská prirodzenosť nič z toho nemá (hoci to neovplyvňuje Jeho dielo). Svoju službu splní len vtedy, keď nadíde Jeho čas. Bez ohľadu na svoje postavenie jednoducho napreduje v diele, ktoré by mal vykonať. Čokoľvek o Ňom človek vie a akúkoľvek mienku o Ňom má, Jeho dielo je úplne nedotknuté. Napríklad, keď Ježiš konal svoje dielo, nikto presne nevedel, kým je, len jednoducho pokračoval vo svojom diele. Nič Mu nebránilo vo vykonávaní diela, ktoré mal vykonať. Preto spočiatku nepriznal ani neprezradil svoju vlastnú identitu, iba nechal človeka, aby Ho nasledoval. Prirodzene, nebola to len Božia pokora, ale aj spôsob, akým Boh pôsobil v tele. Mohol pôsobiť len týmto spôsobom, pretože človek Ho voľným okom nemal ako spoznať. A aj keby Ho človek spoznal, nedokázal by Mu v Jeho diele pomôcť. Okrem toho sa nestal telom, aby človek spoznal Jeho telo, ale aby konal dielo a plnil svoju službu. Z tohto dôvodu nepripisoval zverejneniu svojej identity žiadny význam. Keď dokončil celé dielo, ktoré mal vykonať, človek prirodzene spoznal celú Jeho identitu a postavenie. Boh, ktorý sa stal telom, mlčí a nikdy nerobí žiadne vyhlásenia. Nevenuje pozornosť ani človeku, ani tomu, ako si človek počína pri Jeho nasledovaní, iba jednoducho pokračuje v napĺňaní svojej služby a vykonávaní diela, ktoré má vykonať. Nik nedokáže stáť v ceste Jeho dielu. Keď nadíde čas, aby ukončil svoje dielo, bezpochyby ho ukončí a dovedie do konca, a nikto to nedokáže nariadiť inak. Až keď po dokončení svojho diela opustí človeka, ten pochopí Jeho dielo, hoci ešte nie celkom jasne. A potrvá veľmi dlho, kým človek úplne pochopí pôvodné úmysly vykonania Jeho diela. Inými slovami, dielo veku vteleného Boha je rozdelené na dve časti. Jedna časť pozostáva z diela, ktoré koná vtelené telo samotného Boha, a zo slov, ktoré hovorí vtelené telo samotného Boha. Len čo sa služba Jeho tela úplne naplní, tí, ktorých používa Duch Svätý, musia ešte vykonať druhú časť diela. A vtedy by mal človek splniť svoju úlohu, pretože Boh už otvoril cestu, po ktorej musí kráčať človek sám. To znamená, že Boh, ktorý sa stal telom, vykoná jednu časť diela, a potom Duch Svätý a tí, ktorých Duch Svätý používa, úspešne toto dielo dokončia. Preto musí človek vedieť, čo znamená dielo, ktoré v tejto etape primárne vykonáva Boh, ktorý sa stal telom, a musí presne pochopiť, aký význam má Boh, ktorý sa stal telom, a aké dielo má vykonať, a nie klásť na Boha požiadavky, aké sa kladú na človeka. V tomto spočíva omyl človeka, jeho predstava a ešte viac jeho vzdorovitosť.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Tajomstvo vtelenia (3)