Dnes väčšine ľudí také poznanie chýba. Nazdávajú sa, že trpieť nestojí za to, že svet sa ich zriekol, že ich domáci život sužujú problémy, Boh ich nemiluje a ich vyhliadky sú pochmúrne. Utrpenie niektorých ľudí prerastie do extrému a ich myšlienky sa obracajú k smrti. Toto nie je skutočná láska k Bohu. Takí ľudia sú zbabelci, nemajú žiaden pud sebazáchovy, sú slabí a bezmocní! Boh prahne po tom, aby Ho človek miloval, ale čím viac Ho človek miluje, tým väčšie je jeho utrpenie, a čím viac Ho človek miluje, tým väčším skúškam čelí. Ak Ho miluješ, potom ťa postretne každý prejav utrpenia. A ak Ho nemiluješ, potom možno všetko v tvojom živote pôjde hladko a všetko naokolo teba bude pokojné. Keď miluješ Boha, pocítiš, že mnohé z toho, čo ťa obklopuje, je neprekonateľné, a pretože si nevýznamný, budeš zušľachtený. Navyše nebudeš schopný uspokojiť Boha a vždy budeš cítiť, že Božia vôľa je príliš vznešená, že je mimo dosahu človeka. Preto budeš zušľachtený – lebo sa v tebe skrýva veľa slabosti a veľa toho, čo nedokáže uspokojiť Božiu vôľu, a tak budeš zušľachtený vnútorne. Musíte jasne vidieť, že očistu možno dosiahnuť len zušľachťovaním. A tak počas týchto posledných dní musíte priniesť svedectvo o Bohu. Nehľadiac na veľkosť vášho utrpenia, mali by ste kráčať až do úplného konca, a aj pri poslednom nádychu musíte byť verní a oddaní Bohu. Iba toto znamená skutočne milovať Boha a iba toto je silné a presvedčivé svedectvo. Keď ťa pokúša satan, mal by si povedať: „Moje srdce patrí Bohu a Boh si ma už získal. Nedokážem ťa uspokojiť, musím zasvätiť všetko k uspokojeniu Boha.“ Čím viac uspokojíš Boha, tým viac ti Boh požehná, a tým silnejšia je tvoja láska k Bohu. A tak budeš mať aj vieru a odhodlanie a budeš cítiť, že nič nie je hodnotnejšie alebo dôležitejšie než život strávený láskou k Bohu. Možno konštatovať, že pokiaľ človek miluje Boha, vyhne sa smútku. Hoci sú chvíle, keď je tvoje telo slabé a sužujú ťa mnohé ozajstné ťažkosti, v týchto chvíľach sa môžeš skutočne spoliehať na Boha, získaš útechu na duchu a budeš cítiť istotu a to, že máš niečo, na čo sa môžeš spoľahnúť. Týmto spôsobom dokážeš prekonať mnohé prekážky a kvôli útrapám, ktoré pociťuješ, sa nebudeš sťažovať na Boha. Namiesto toho budeš chcieť spievať, tancovať a modliť sa, schádzať sa a združovať a premýšľať o Bohu. Budeš cítiť, že všetci ľudia, všetky záležitosti a veci naokolo teba, ktoré pripravil Boh, sú správne. Ak nemiluješ Boha, všetko, k čomu vzhliadaš, ti bude pripadať protivné a nič nepoteší tvoje oči. V duchu nebudeš slobodný, ale utláčaný, tvoje srdce sa vždy bude sťažovať na Boha, vždy budeš cítiť, že trpíš veľkým súžením a že je to veľmi nespravodlivé. Ak sa neusiluješ kvôli šťastiu, ale preto, aby si uspokojil Boha a aby ťa neobviňoval satan, potom ti taká snaha dá veľkú silu milovať Boha. Človek dokáže vykonať všetko, o čom Boh hovoril a všetko, čo koná, dokáže uspokojiť Boha – taká je realita. Usilovať sa o uspokojenie Boha znamená usilovať sa prostredníctvom lásky k Bohu, aby sa naplnili Jeho slová. Nehľadiac na čas – aj keď iní sú bez sily – v tvojom vnútri stále tlčie srdce, ktoré miluje Boha, ktoré po Bohu hlboko túži a ktorému chýba. Toto je skutočné duchovné postavenie človeka. Veľkosť tvojho postavenia závisí od veľkosti tvojej lásky k Bohu, od toho, či vydržíš skúšky, či si slabý, keď ťa postretnú rôzne okolnosti a či dokážeš trvať na svojom, keď ťa odmietnu tvoji bratia a sestry. Keď nastanú tieto skutočnosti, ukáže sa, aká pevná je tvoja láska k Bohu. Z veľkej časti Božieho diela vidieť, že Boh skutočne miluje človeka, hoci oči ľudského ducha sa ešte stále úplne neotvorili a nedokážu jasne vidieť väčšinu Božieho diela a prejavov Jeho vôle, ani mnoho vecí, ktoré sú na Bohu milé. Človek prechováva len málo skutočnej lásky k Bohu. Ty si veril v Boha po celý tento čas a Boh dnes odrezal všetky únikové cesty. Ak budeme uvažovať realisticky, nemáš inú možnosť, iba vykročiť správnou cestou. Správnou cestou, ku ktorej ťa priviedol tvrdý súd a najvyššia spása Boha. Len potom, ako človek okúsi utrpenie a zušľachťovanie, spozná, že Boh je milý. Po doterajšej skúsenosti možno povedať, že človek spoznal časť Božej miloty, ale to stále nestačí, lebo človeku toho chýba priveľa. Človek musí zažiť viac úžasného Božieho diela a viac zušľachťovania utrpením, ktoré pripravil Boh. Len potom sa môže zmeniť povaha ľudského života.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky