Jednou časťou Božieho diela je aj orezávanie vonkajšej ľudskej povahy, napríklad orezávanie vonkajšej, nenormálnej ľudskej prirodzenosti alebo životného štýlu a návykov ľudí, ich zvyklostí a tradícií, ako aj ich vonkajších praktík a horlivosti. Keď však Boh žiada ľudí, aby praktizovali pravdu a zmenili svoju povahu, v prvom rade ide o orezávanie ich vnútorných zámerov a predstáv. Samotné orezávanie tvojej vonkajšej povahy nie je ťažké, je to ako žiadať, aby si nejedol obľúbené jedlo, čo je jednoduché. Avšak nemožno sa vzdať tak ľahko toho, čo sa dotýka tvojich vnútorných predstáv. Vyžaduje si to, aby ľudia vzdorovali telu, zaplatili cenu a trpeli pred Bohom. Týka sa to hlavne ľudských úmyslov. Ľudia majú nesprávne úmysly, odkedy začali veriť v Boha. Keď nepraktizuješ pravdu, máš pocit, že všetky tvoje úmysly sú správne, ale keď sa ti niečo stane, zistíš, že v sebe živíš mnoho nesprávnych úmyslov. Keď teda Boh zdokonaľuje ľudí, privádza ich k uvedomeniu, že lipnú na predstavách, ktoré obmedzujú ich poznanie Boha. Keď spoznáš, že tvoje úmysly sú nesprávne, ak dokážeš prestať konať na základe svojich predstáv a úmyslov, dokážeš svedčiť o Bohu a pevne vytrvať vo všetkom, čo sa ti stane, je to dôkaz toho, že si sa vzbúril proti telu. Keď sa vzbúriš proti telu, nevyhnutne sa v tvojom vnútri odohrá boj. Satan sa bude snažiť ľudí prinútiť, aby ho nasledovali, bude sa snažiť prinútiť ich, aby sa riadili predstavami o tele a podporovali záujmy tela – no Božie slová osvietia a osvetlia ľudské srdcia a vtedy je na tebe, či budeš nasledovať Boha alebo satana. Boh žiada ľudí, aby praktizovali pravdu hlavne preto, aby orezávali veci vo svojom vnútri, svoje myšlienky a predstavy, ktoré nie sú v súlade s Božími úmyslami. Duch Svätý sa dotýka ľudských sŕdc, osvecuje ich a osvetľuje. Takže za všetkým, čo sa deje, je boj: vždy, keď ľudia začnú praktizovať pravdu, alebo prejavovať lásku k Bohu, nastane veľký boj. A hoci ich telá vyzerajú navonok v poriadku, v hĺbke ich sŕdc sa odohráva boj na život a na smrť – a až po tomto intenzívnom boji, po obrovskom množstve úvah, sa môže rozhodnúť o víťazstve alebo o porážke. Človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať. Keďže mnohé vnútorné úmysly ľudí sú nesprávne a veľká časť Božieho diela je v rozpore s ich predstavami, keď ľudia začnú praktizovať pravdu, za oponou sa odohráva veľký boj. Po uvedení tejto pravdy do praxe budú ľudia v zákulisí vo veľkom prelievať slzy smútku, kým sa napokon rozhodnú uspokojiť Boha. Práve v dôsledku tohto boja ľudia znášajú utrpenie a zušľachťovanie, toto je skutočné utrpenie. Keď sa ťa zmocní tento boj, ak sa naozaj dokážeš postaviť na stranu Boha, budeš schopný Ho uspokojiť. Človek pri praktizovaní pravdy nevyhnutne vnútorne trpí. Ak by bolo v ľudskom srdci pri praktizovaní pravdy všetko v poriadku, ľudia by nepotrebovali, aby ich Boh zdokonaľoval. Nebolo by žiadneho boja a ľudia by netrpeli. Práve preto, že v ľuďoch je veľa vecí, ktoré Boh nemôže použiť, a preto, že ich telá majú príliš vzdorovité povahy, musia sa naučiť účinnejšie vzdorovať telu. Toto Boh nazýva utrpením, ku ktorému povolal aj človeka, aby ho podstúpil spolu s Ním. Keď narazíš na ťažkosti, rýchlo sa modli k Bohu: „Ó, Bože! Chcem Ťa uspokojiť, chcem zniesť posledné ťažkosti, aby som uspokojil Tvoje srdce, a bez ohľadu na to, na aké prekážky narazím, aj tak Ťa musím uspokojiť. Aj keby som mal obetovať celý svoj život, aj tak Ťa musím uspokojiť!“ Keď sa takto odhodlane modlíš, budeš môcť vydať pevné svedectvo. Zakaždým, keď ľudia praktizujú pravdu, zakaždým, keď prechádzajú procesom zušľachtenia, zakaždým, keď sú pokúšaní a uchváti ich Božie dielo, musia znášať nesmiernu bolesť. Toto všetko je pre ľudí skúškou, a tak sa v nich všetkých odohráva boj. Toto je skutočná cena, ktorú musia zaplatiť. Jej súčasťou je aj venovať viac času čítaniu Božích slov a vykonávaniu rôznych činností. Práve to by mali ľudia robiť, je to ich povinnosť a zodpovednosť, ktorú by mali splniť, ale musia v sebe odložiť bokom všetko potrebné. Ak to neurobíš, bez ohľadu na veľkosť tvojho utrpenia a činorodosť, bude všetko márne! To znamená, že len zmeny v tvojom vnútri môžu určiť, či majú tvoje vonkajšie ťažkosti hodnotu. Keď sa zmení tvoja vnútorná povaha a začneš praktizovať pravdu, Boh schváli celé tvoje vonkajšie utrpenie. Ak sa nezmení tvoja vnútorná povaha, nezáleží na tom, koľko utrpenia podstúpiš alebo ako veľmi sa navonok namáhaš, nezískaš Boží súhlas – a ťažkosti bez Božieho súhlasu sú márne. O tom, či Boh schváli cenu, ktorú si zaplatil, rozhoduje to, či v tebe nastala alebo nenastala zmena, či praktizuješ pravdu alebo nie, a či vzdoruješ vlastným úmyslom a predstavám, aby si uspokojil Božie úmysly, nadobudol poznanie Boha a vernosť Bohu. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa usiluješ, ak si nikdy nedokázal vzdorovať svojim úmyslom a prahol si len po vonkajšom konaní a horlivosti, a nikdy si nevenoval pozornosť svojmu životu, tvoje ťažkosti boli márne. Ak chceš v určitom prostredí niečo povedať, ale vo vnútri cítiš, že to nie je správne povedať, lebo to neprospeje tvojim bratom a sestrám a môže im to ublížiť, potom to nepovieš a radšej sa budeš vo vnútri trápiť, pretože tieto slová nedokážu uspokojiť Božie úmysly. Vtedy bude v tvojom vnútri prebiehať boj, ale ty budeš utrpenie ochotne znášať a vzdáš sa toho, čo miluješ. Budeš ochotný znášať tieto ťažkosti, aby si uspokojil Boha, a hoci budeš vo vnútri trpieť, nepodvolíš sa telu. Božie srdce bude uspokojené a aj ty budeš vnútorne spokojný. Toto znamená zaplatiť skutočnú cenu a po takejto cene túži Boh. Ak budeš takto konať, Boh ťa určite požehná. Ak to nedokážeš, potom je jedno, koľko toho chápeš alebo aký dobrý rečník si, všetko to bude zbytočné! Ak na ceste k láske k Bohu dokážeš stáť na strane Boha, keď zápasí so satanom, a nepripojíš sa k satanovi, potom nadobudneš lásku k Bohu a budeš pevne stáť za svojím svedectvom.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha