Rád by som vám povedal o niečom, čo ste urobili na začiatku nášho dnešného zhromaždenia a čo Ma prekvapilo. Niektorí z vás v sebe možno živili pocit vďačnosti, možno ste pociťovali vďaku, a tak vaše emócie vyvolali zodpovedajúce konanie. To, čo ste urobili, vám netreba vyčítať. Nie je to správne ani nesprávne. Bol by som však rád, keby ste niečo pochopili. Čo chcem, aby ste pochopili? Najprv by som sa vás chcel opýtať na to, čo ste práve urobili. Ležali ste tvárou k zemi alebo kľačali, aby ste uctievali Boha? Môže mi to niekto povedať? (Myslíme si, že išlo o ležanie tvárou k zemi.) Myslíte si, že išlo o ležanie tvárou k zemi, takže aký to má zmysel? (Uctievanie.) Čo potom uctievate kľačaním? Predtým som o tom s vami neviedol duchovné spoločenstvo, ale dnes mám pocit, že to je potrebné. Ležíte tvárou k zemi na svojich obvyklých zhromaždeniach? (Nie.) Ležíte tvárou k zemi, keď sa modlíte? (Áno.) Ležíte tvárou k zemi zakaždým, keď sa modlíte a situácia to dovolí? (Áno.) To je dobre. Chcel by som však, aby ste dnes porozumeli tomu, že Boh prijíma pokľaknutie len od dvoch typov ľudí. Nemusíme študovať Bibliu ani skutky alebo správanie duchovných postáv. Namiesto toho vám tu a teraz poviem niečo, čo je pravda. Po prvé, ležanie tvárou k zemi a kľačanie na znak uctievania nie sú jedna a tá istá vec. Prečo Boh prijíma pokľaknutie tých, ktorí si ľahnú tvárou k zemi? Je to preto, lebo k sebe niekoho volá a vyzýva túto osobu, aby prijala Jeho poverenie, takže dovolí, aby si pred Ním ľahla tvárou k zemi. To je prvý typ človeka. Druhým typom je kľačanie na znak uctievania zo strany niekoho, kto sa Boha bojí a vyhýba sa zlu. Sú to len tieto dva typy ľudí. Takže ku ktorému typu patríte? Dokážete to povedať? Toto je pravda, hoci to môže trochu raniť vaše pocity. Nemám čo povedať k pokľaknutiu ľudí počas modlitby – je to správne a malo by to tak byť, pretože keď sa ľudia modlia, väčšinou sa modlia za niečo, otvárajú svoje srdcia Bohu a stretávajú sa s Ním zoči-voči. Je to komunikácia a výmena, úprimný rozhovor s Bohom. Uctievanie na kolenách by nemalo byť len číra formalita. Nemám v úmysle vám vyčítať, čo ste dnes urobili. Chcem vám to len objasniť, aby ste rozumeli tejto zásade – viete to, nie? (Áno, vieme.) Hovorím vám to preto, aby sa to nestalo znovu. Majú teda ľudia príležitosť ležať tvárou k zemi a kľačať pred Božou tvárou? Nejde o to, že táto príležitosť sa nikdy nenaskytne. Skôr alebo neskôr ten deň príde, teraz však na to nie je vhodný čas. Rozumiete? Ste preto nešťastní? (Nie.) To je dobre. Možno vás budú tieto slová motivovať alebo inšpirovať, aby ste vo svojich srdciach poznali súčasnú dilemu medzi Bohom a človekom a to, aký vzťah teraz medzi nimi je. Hoci sme sa nedávno rozprávali a debatovali viac, porozumenie Bohu zo strany človeka stále nie je dostatočné. Človek má pred sebou stále dlhú cestu hľadania, aby Bohu porozumel. Nemám v úmysle dosiahnuť, aby ste to robili ako naliehavú vec, ani vás súriť, aby ste vyjadrili tieto druhy ašpirácií alebo pocitov. To, čo ste dnes urobili, môže zjaviť a vyjadriť vaše pravé pocity a Ja som ich vnímal. Keď ste to robili, chcel som sa postaviť a zaželať vám všetko dobré, pretože vám všetkým želám, aby ste sa mali dobre. Čiže každým svojím slovom a činom robím, čo viem, aby som vám pomohol a usmernil vás, aby ste mohli všetkým veciam správne rozumieť a správne ich vnímať. Chápete to, všakže? (Áno.) To je dobre. Hoci ľudia do istej miery rozumejú rôznym Božím povahám, aspektom toho, čo Boh má a čím je, a dielu, ktoré koná, väčšina tohto porozumenia spočíva len v čítaní slov na stránke alebo v tom, že im rozumejú len v zásade, prípadne o nich len premýšľajú. Ľuďom najviac chýba skutočné porozumenie a pochopenie podstaty veci, ktoré prichádza so skutočnými skúsenosťami. Hoci Boh používa rôzne metódy, aby prebudil srdcia ľudí, dá sa povedať, že ešte zostáva dlhá cesta, kým sa srdce každého človeka bude môcť prebudiť do takej miery, do akej je schopné sa prebudiť. Nechcem, aby mal niekto pocit, že ho Boh odstrčil, že ho opustil alebo ním pohŕda. Chcem len vidieť každého na ceste k hľadaniu pravdy a porozumenia Bohu, smelo pochodujúc vpred s neochvejným odhodlaním, bez akýchkoľvek pochybností a bremien. Nezáleží na tom, akých chýb si sa dopustil, ako ďaleko si sa zatúlal či ako vážne si prekročil medze. Nedovoľ, aby sa to stalo bremenom alebo zbytočnou záťažou, ktorú musíš niesť pri snahe o porozumenie Bohu. Ďalej pochoduj vpred. Vždy platí, že Boží úmysel spasiť človeka sa nikdy nemení. Je to najcennejšia časť Božej podstaty.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Sám Boh, jedinečný VI