Ak ľudia uviaznu vo Veku milosti, nikdy sa nezbavia svojej skazenej povahy, nehovoriac o tom, že nebudú poznať vrodenú Božiu povahu. Keď budú ľudia vždy žiť s nadbytkom milosti, ale nebudú mať cestu života, ktorá im umožní poznať alebo uspokojiť Boha, nikdy Ho vo svojej viere v Neho naozaj nezískajú. Tento druh viery je skutočne úbohý. Keď dočítaš túto knihu, keď zažiješ každý krok diela vteleného Boha vo Veku kráľovstva, pocítiš, že tvoje dlhoročné túžby boli konečne naplnené. Budeš cítiť, že až teraz si skutočne videl Boha zoči-voči, až teraz si hľadel do Jeho tváre, počul Jeho osobné výroky, ocenil múdrosť Jeho diela a naozaj pocítil, aký je praktický a všemohúci. Budeš mať pocit, že si získal mnoho vecí, ktoré ľudia v minulosti nikdy nevideli ani nevlastnili. V tej chvíli budeš presne vedieť, čo je to veriť v Boha a čo je to zosúladiť sa s Božími úmyslami. Samozrejme, ak lipneš na názoroch z minulosti a odmietaš alebo popieraš, že došlo k druhému vteleniu Boha, potom zostaneš s prázdnymi rukami, nič nezískaš a v konečnom dôsledku budeš vyhlásený za vinného zo vzdorovania Bohu. Tí, ktorí sa dokážu podriadiť pravde a Božiemu dielu, budú vyhlásení pod menom druhého vteleného Boha – Všemohúceho. Budú schopní prijať osobné Božie vedenie, získajú viac vyšších právd, ako aj skutočný život. Uvidia víziu, ktorú ľudia v minulosti nikdy nevideli: „A obrátil som sa, aby som videl hlas, ktorý ku mne hovoril. A po obrátení sa som zbadal sedem zlatých svietnikov a uprostred nich akoby Syna človeka, odetého do rúcha až k nohám a opásaného okolo hrudníka zlatým pásom. Hlavu a vlasy mal biele ako vlna, ako sneh, a Jeho oči boli ako plameň ohňa. Nohy mal ako jemnú mosadz, ako keby horeli v peci, a hlas Mu znel ako zvuk množstva vôd. A v pravej ruke mal sedem hviezd – a z úst Mu vychádzal ostrý meč s obojstranným ostrím a Jeho tvár bola ako slnko žiariace v plnej sile.“ (Zj 1, 12-16) Táto vízia je vyjadrením celej povahy Boha a vyjadrenie Jeho celej povahy je zároveň vyjadrením Božieho diela v Jeho súčasnom vtelení. V návale napomínania a súdov vyjadruje Syn človeka svoju vrodenú povahu prostredníctvom svojich výrokov. Všetkým, ktorí prijímajú Jeho trest a súd, umožňuje vidieť skutočnú tvár Syna človeka, ktorá je verným obrazom tváre Syna človeka, ktorú videl Ján. (Samozrejme, tí, ktorí Božie dielo vo Veku kráľovstva neprijmú, nebudú nič z toho vidieť.) Skutočnú tvár Boha nemožno úplne vyjadriť ľudským jazykom. Boh preto používa prostriedky, ktorými vyjadruje svoju vrodenú povahu, aby človeku ukázal svoju skutočnú tvár. To znamená, že všetci tí, ktorí ocenili vrodenú povahu Syna človeka, videli skutočnú tvár Syna človeka, pretože Boh je príliš veľký a nemožno Ho plne vyjadriť ľudským jazykom. Keď človek spozná každý krok Božieho diela vo Veku kráľovstva, bude poznať skutočný význam Jánových slov, keď hovoril o Synovi človeka medzi svietnikmi: „Hlavu a vlasy mal biele ako vlna, ako sneh, a Jeho oči boli ako plameň ohňa. Nohy mal ako jemnú mosadz, ako keby horeli v peci, a hlas Mu znel ako zvuk množstva vôd. A v pravej ruke mal sedem hviezd – a z úst Mu vychádzal ostrý meč s obojstranným ostrím a Jeho tvár bola ako slnko žiariace v plnej sile.“ Vtedy budeš bez akýchkoľvek pochybností vedieť, že toto obyčajné telo, ktoré toho toľko povedalo, je nepopierateľne druhý vtelený Boh. Navyše budeš skutočne vnímať, aký si požehnaný, a pocítiš, že si ten najšťastnejší človek. Nechceš prijať toto požehnanie?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Predslov