Skúsenosti všetkých typov ľudí odrážajú to, čo je v ich vnútri. Kto nemá žiadne duchovné skúsenosti, nemôže hovoriť o poznaní pravdy, ani o správnom poznaní rôznych duchovných vecí. To, čo človek vyjadruje, je to, čím je vo svojom vnútri – to je isté. Ak niekto túži po poznaní duchovných vecí a poznaní pravdy, musí mať reálnu skúsenosť. Ak nedokážeš jasne hovoriť o zdravom rozume v ľudskom živote, o čo menej budeš schopný hovoriť o duchovných veciach? Tí, ktorí vedia viesť cirkvi, prinášajú ľuďom život a sú pre nich apoštolmi, musia mať skutočnú skúsenosť, správne chápať duchovné veci, správne pochopiť pravdu a mať s ňou skúsenosť. Len takíto ľudia sú oprávnení byť robotníkmi alebo apoštolmi, ktorí vedú cirkvi. Inak môžu len nasledovať ako tí najnižší a nemôžu viesť, a už vôbec nie byť apoštolmi, ktorí dokážu prinášať ľuďom život. Úlohou apoštolov totiž nie je ponáhľať sa alebo bojovať. Ich úlohou je vykonávať prácu spočívajúcu v službe životu a viesť druhých v premene ich pováh. Tí, ktorí túto činnosť vykonávajú, sú poverení prevziať na seba veľkú zodpovednosť, ktorú nezvládne len tak hocikto. Takúto prácu môžu vykonávať len tí, ktorí žijú život, teda tí, ktorí majú skúsenosť s pravdou. Nemôže ju vykonávať ktokoľvek, kto si vie odriekať, ponáhľať sa alebo je ochotný sa namáhať. Ľudia, ktorí nemajú skúsenosť s pravdou, ktorí neboli orezávaní ani súdení, nedokážu vykonávať tento druh práce. Ľudia bez skúseností, ktorí nežijú v realite, nie sú schopní jasne vidieť skutočnosť, pretože oni sami nemajú tento druh bytia. Tento typ ľudí teda nielenže nie je schopný vykonávať vodcovskú prácu, ale ak zostanú bez pravdy dlhší čas, budú vyradení. Postoj, ktorý vyjadruješ, môže byť dôkazom ťažkostí, ktoré v živote prežívaš, toho, za čo si napomínaný a tiež súdený. Platí to aj pre skúšky: kde je človek zušľachtený a kde je slabý, sú oblasti, v ktorých má skúsenosti a svoju cestu. Ak napríklad niekto trpí frustráciou v manželstve, často bude v duchovnom spoločenstve myslieť takto: „vďaka Bohu, chvála Bohu, musím uspokojiť Božie úmysly, obetovať celý svoj život a svoje manželstvo úplne odovzdať do Božích rúk. Som ochotný zveriť Bohu celý svoj život.“ Všetko, čo je v človeku, môže poukázať na to, čím je prostredníctvom duchovného spoločenstva. Tempo jeho reči, to, či hovorí nahlas alebo potichu – tieto záležitosti nesúvisia so skúsenosťou a nemôžu predstavovať to, čo niekto má a čím je. Môžu prezradiť len to, či je charakter človeka dobrý alebo zlý, alebo či je jeho prirodzenosť dobrá alebo zlá, ale nemôžu sa rovnať tomu, či má niekto skúsenosti. Schopnosť vyjadrovať sa pri rozhovoroch alebo dar, či rýchlosť reči sú len záležitosťou praxe a nemôžu nahradiť skúsenosti človeka. Keď hovoríš o svojich individuálnych skúsenostiach, si v duchovnom spoločenstve s tým, čo považuješ za dôležité, a so všetkými vecami, ktoré sú v tvojom vnútri. Moja reč predstavuje Moje bytie, ale to, čo hovorím, je mimo dosahu človeka. To, čo hovorím, človek nezažíva, nemôže to vidieť, nemôže sa toho ani dotknúť, ale je to to, čím som. Niektorí ľudia pripúšťajú len to, že som zažil len to, s čím som v duchovnom spoločenstve, ale neuznávajú, že je to priamy prejav Ducha. Samozrejme, že to, čo hovorím, som aj zažil. To Ja som šesťtisíc rokov vykonával dielo riadenia. Zažil som všetko od začiatku stvorenia ľudstva až po súčasnosť. Ako by som o tom nedokázal rozprávať? Pokiaľ ide o prirodzenosť človeka, vidím to jasne. Už oddávna som to pozoroval. Ako by som o tom nevedel jasne hovoriť? Keďže jasne vidím jadro človeka, som oprávnený človeka napomínať a súdiť ho, pretože celý človek pochádza odo Mňa, ale satan ho skazil. Prirodzene som tiež oprávnený hodnotiť dielo, ktoré som vykonal. Hoci toto dielo nevykonáva Moje telo, je priamym výrazom Ducha, a to je to, čo mám a čím som. Preto som oprávnený to vyjadriť a konať dielo, ktoré by som mal robiť. Ľudia rozprávajú len o tom, čo zažili, čo videli, čo ich myseľ dokáže uchopiť a čo vnímajú zmyslami. To je to, s čím môžu byť v duchovnom spoločenstve. Slová, ktoré vyslovuje vtelené Božie telo, sú priamym výrazom Ducha a vyjadrujú dielo, ktoré vykonal Duch a telo ho nezažilo ani nevidelo. Napriek tomu vyjadruje svoje bytie, keďže podstatou tela je Duch a On vyjadruje dielo Ducha. Je to dielo, ktoré už vykonal Duch, hoci je mimo dosahu tela. Po vtelení skrze výraz tela Boh umožňuje ľuďom spoznať Božie bytie a umožňuje im uvidieť Božiu povahu a dielo, ktoré vykonal. Dielo človeka dáva ľuďom väčšiu jasnosť v tom, do čoho by mali vstupovať a čomu by mali rozumieť. Zahŕňa to vedenie ľudí k porozumeniu a prežívaniu pravdy. Ľudské dielo spočíva v podporovaní ľudí. Božie dielo zas v otváraní nových ciest a období pre ľudstvo, v zjavovaní toho, čo smrteľníci nepoznajú, a v tom, že im Boh umožňuje spoznať svoju povahu. Božím dielom je viesť celé ľudstvo.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo