Dielo, ktoré koná Boh, nereprezentuje skúsenosť Jeho tela a dielo, ktoré koná človek, reprezentuje jeho skúsenosť. Každý hovorí o svojich vlastných skúsenostiach. Boh môže vyjadriť pravdu priamo, zatiaľ čo človek môže vyjadriť len skúsenosť, ktorá zodpovedá jeho skúsenosti s pravdou. Božie dielo nemá žiadne pravidlá a nepodlieha časovým ani geografickým obmedzeniam. Môže vyjadriť to, čím je, kedykoľvek a kdekoľvek. Koná tak, ako sa Mu to páči. Ľudské dielo má podmienky a súvislosti. Bez nich by človek nemohol pracovať a nevedel by vyjadriť svoje poznanie Boha ani svoju skúsenosť s pravdou. Na to, aby sa dalo povedať, či je niečo vlastným Božím alebo ľudským dielom, musíš jednoducho porovnať rozdiely medzi týmito dvoma dielami. Ak neobsahuje dielo vykonané samotným Bohom, len dielo človeka, jednoducho spoznáš, že učenie človeka je vysoké a prevyšuje schopnosti kohokoľvek iného. Jeho tón reči, princípy riešenia vecí a jeho skúsený a stabilný spôsob konania prevyšujú možnosti iných. Všetci obdivujete týchto ľudí s dobrými kvalitami a vznešenými vedomosťami, ale z Božieho diela a slov nedokážeš rozpoznať, aká veľká je Jeho ľudská prirodzenosť. Naopak, Boh je obyčajný, a keď pôsobí, je normálny a praktický, no zároveň pre smrteľníkov nezmerateľný, a preto majú ľudia srdcia plné strachu z Neho. Možno je skúsenosť človeka v jeho konaní mimoriadne pokročilá alebo jeho predstavivosť a uvažovanie obzvlášť vyspelé a jeho ľudská prirodzenosť je mimoriadne dobrá. Takéto vlastnosti môžu u ľudí získať len obdiv, ale nie vzbudiť ich strach a des. Všetci obdivujú tých, ktorí dobre konajú, majú obzvlášť hlboké skúsenosti a vedia praktizovať pravdu, ale takíto ľudia nikdy nedokážu vyvolať strach, ale iba obdiv a závisť. Tí, ktorí zažili Božie dielo, však Boha neobdivujú. Naopak, cítia, že Jeho dielo je mimo ľudského dosahu a je pre človeka nepochopiteľné, že je svieže a nádherné. Keď ľudia okúsia Božie dielo, ich prvé zistenie o Ňom je, že je nepochopiteľný, múdry a úžasný, a podvedome sa Ho boja a cítia tajomstvo diela, ktoré koná a ktoré je mimo dosahu ľudskej mysle. Ľudia chcú len splniť Jeho požiadavky, uspokojiť Jeho úmysly. Nechcú Ho prekonať, pretože dielo, ktoré koná, presahuje ľudské myslenie a predstavivosť a človek by ho nemohol vykonať namiesto Neho. Ani sám človek nepozná svoju nedostatočnosť, a predsa Boh vytýčil novú cestu a prišiel priviesť človeka do novšieho a krajšieho sveta, a tak ľudstvo dosiahlo nový pokrok a prežilo nový začiatok. To, čo ľudia cítia k Bohu, nie je obdiv, alebo skôr nie je to výlučne obdiv. Ich najhlbšou skúsenosťou je strach a láska. Majú pocit, že Boh je naozaj úžasný. Koná dielo, ktoré človek nedokáže vykonať, a hovorí veci, ktoré človek nedokáže povedať. Ľudia, ktorí okúsili Božie dielo, majú vždy neopísateľný pocit. Tí s dostatočne hlbokými skúsenosťami dokážu pochopiť Božiu lásku. Cítia Jeho milotu a to, že Jeho dielo je také múdre a úžasné, a tým sa medzi nimi vytvára nekonečná sila. Nie je to des ani príležitostná láska a rešpekt, ale hlboký zmysel Božieho súcitu k človeku a Jeho tolerancia k nemu. Ľudia, ktorí zažili Jeho napomínanie a súd, však cítia Jeho vznešenosť a to, že netoleruje žiadne urážky. Dokonca ani tí, ktorí okúsili veľa z Jeho diela, Ho nedokážu pochopiť. Všetci, ktorí sa Ho naozaj boja, vedia, že Jeho dielo nie je v súlade s ľudskými predstavami, ale vždy ide proti nim. On od ľudí nechce, aby Ho absolútne obdivovali alebo sa Mu zdanlivo podriaďovali. Skôr by mali dosiahnuť pravý strach a podriadenosť. Pri toľkých Jeho dielach sa Ho vo svojom srdci bojí každý, kto má naozajstnú skúsenosť, ktorá je na vyššej úrovni ako obdiv. Ľudia spoznali Jeho povahu vďaka Jeho dielu napomínania a súdu, a preto sa Ho vo svojich srdciach boja. Boha sa má báť a podriadiť sa Mu, pretože Jeho bytie a povaha nie sú totožné s tými, ktoré majú stvorené bytosti, a presahujú ich. Boh existuje sám o sebe, je večný a je to nestvorené bytie. Len On je hodný strachu a podriadenosti a človek toho nie je hoden. Preto všetci, ktorí zažili Jeho dielo a skutočne Ho spoznali, pociťujú vo svojich srdciach k Nemu strach. Avšak tí, ktorí sa svojich predstáv o Ňom nezbavili – tí, ktorí Ho jednoducho nepovažujú za Boha –, nemajú z Neho v srdciach strach, a hoci Ho nasledujú, nie sú podmanení. Sú to od prírody vzdorovití ľudia. Týmto spôsobom chce dosiahnuť, aby všetky stvorené bytosti mali srdcia plné strachu k Stvoriteľovi, uctievali Ho a bezpodmienečne sa poddali Jeho nadvláde. To je konečný výsledok, ktorý má celé Jeho dielo dosiahnuť. Ak sa ľudia, ktorí zažili takéto dielo, Boha ani trochu v srdciach neboja a ak sa ich vzdorovitosť z minulosti vôbec nezmení, potom budú určite vyradení. Ak je postoj človeka k Bohu len taký, že Ho z diaľky obdivuje alebo Mu prejavuje úctu, a ani trochu Ho nemiluje, potom je to výsledok, ku ktorému dospel človek bez srdca milujúceho Boha, a chýbajú mu predpoklady na to, aby bol zdokonalený. Ak ani toľko vynaloženej práce nestačí na získanie pravej lásky človeka, potom tento človek nezískal Boha a úprimne sa neusiluje o pravdu. Ten, kto nemiluje Boha, nemiluje pravdu, a preto nemôže získať Boha, a už vôbec nie získať Božie schválenie. Hoci títo ľudia zakúsia pôsobenie Ducha Svätého a Jeho súd, nie sú schopní mať bohabojné srdce. Ich prirodzenosť je nemenná a majú mimoriadne nenávistnú povahu. Všetci, ktorí nemajú bohabojné srdce, budú vyradení, budú predmetom trestu a potrestaní rovnako ako tí, ktorí konajú zlo. Budú trpieť ešte viac ako tí, ktorí páchali neprávosti.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Božie dielo a ľudské dielo