Satan ešte raz pokúša Jóba (celé Jóbove telo pokryjú bolestivé vredy) (Vybrané pasáže)

a) Slová vyslovené Bohom

Jób 2, 3 A Jahve sa spýtal satana: „Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. A on sa stále drží svojej bezúhonnosti, hoci si Ma pohnal proti nemu, aby som ho bez príčiny zničil.“

Jób 2, 6 A Jahve riekol satanovi: „Pozri, je v tvojich rukách, ale ušetri mu život.“

b) Slová vyslovené satanom

Jób 2, 4-5 A satan odpovedal Jahvemu: „Kožu za kožu, áno, všetko, čo človek má, dá za svoj život. Ale teraz vystri ruku, dotkni sa jeho kostí a jeho mäsa, a bude ťa preklínať do tváre.“

c) Ako sa Jób vysporiada so skúškou

Jób 2, 9-10 Vtedy mu jeho žena povedala: „Ešte si zachovávaš svoju bezúhonnosť? Preklínaj Boha a zomri!“ On jej však povedal: „Hovoríš ako jedna z nerozumných žien. Vari máme dostať z Božej ruky len to dobré a nie aj to zlé?“ V tom všetkom Jób nezhrešil svojimi perami.

Jób 3, 3-4 Nech zanikne deň, v ktorom som sa narodil, a noc, v ktorej bolo povedané: „Počal sa človek.“ Nech je ten deň tmou, nech sa naň Boh nepozerá zhora a nech naň nesvieti svetlo.

Jóbova láska k Božej ceste premôže všetko ostatné

Písmo dokumentuje slová vyslovené medzi Bohom a satanom takto: „A Jahve sa spýtal satana: ‚Videl si Môjho služobníka Jóba? Veď nieto takého človeka na zemi, dokonalého a spravodlivého, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlému. A on sa stále drží svojej bezúhonnosti, hoci si ma pohnal proti nemu, aby som ho bez príčiny zničil.‘“ (Jób 2, 3) V tomto rozhovore Boh opakuje satanovi tú istú otázku. Je to otázka, ktorá nám ukazuje, ako Boh Jahve kladne hodnotil to, čo Jób preukázal a žil počas prvej skúšky, a že sa to nijako nelíši od Božieho hodnotenia Jóba predtým, než podstúpil satanovo pokúšanie. To znamená, že v Božích očiach bol dokonalý ešte pred začatím pokúšania, a tak Boh chránil jeho a jeho rodinu a požehnal ho; bol hoden byť požehnaný v Božích očiach. Po pokúšaní Jób nezhrešil svojimi perami preto, lebo stratil majetok a deti, ale naďalej chválil Jahveho meno. Jeho skutočné správanie spôsobilo, že Boh mu tlieskal, a preto mu Boh dal jednotku s hviezdičkou. Lebo Jóbovi potomkovia či majetok v jeho očiach nestačili na to, aby sa zriekol Boha. Inak povedané, Božie miesto v jeho srdci nemohli nahradiť jeho deti ani žiadny majetok. Počas Jóbovho prvého pokúšania ukázal Bohu, že jeho láska k Nemu a jeho láska k ceste strachu z Boha a vyhýbania sa zlu prekonala všetko ostatné. Jób vďaka tejto skúške len zažil, že Boh Jahve mu dal odmenu a že mu vzal majetok a deti.

Pre Jóba to bola pravá skúsenosť, ktorá očistila jeho dušu; bol to krst života, ktorý naplnil jeho jestvovanie, a navyše to bola okázalá hostina, ktorá preverila jeho podriadenosť voči Bohu a strach z Boha. Toto pokúšanie zmenilo Jóbovo postavenie z bohatého človeka na niekoho, kto nemal nič, a tiež mu umožnilo okúsiť satanovo týranie ľudstva. Jeho bieda v ňom nevyvolala nenávisť voči satanovi; v satanových ohavných činoch skôr videl jeho ohavnosť a opovrhnutiahodnosť, ako aj jeho nepriateľstvo voči Bohu a zradu Boha, a to ho viac povzbudilo, aby sa navždy držal cesty strachu z Boha a vyhýbania sa zlu. Prisahal, že nikdy neopustí Boha a neobráti sa chrbtom k Božej ceste pre vonkajšie faktory, ako sú majetok, deti či príbuzní, ani sa nikdy nestane otrokom satana, majetku alebo akejkoľvek osoby. Okrem Boha Jahveho nemôže byť nikto jeho Pánom ani Bohom. Také boli Jóbove snahy. Na druhej strane, Jób tiež získal niečo z tohto pokúšania: získal veľké bohatstvo uprostred skúšok, ktoré mu dal Boh.

Jób počas svojho života v posledných niekoľkých desaťročiach videl Jahveho skutky a získal od Boha Jahveho požehnania. Boli to požehnania, ktoré v ňom vyvolali pocit nesmierneho nepokoja a zaviazanosti, pretože veril, že neurobil pre Boha nič, a predsa bol obdarený takým veľkým požehnaním a tešil sa toľkej milosti. Z tohto dôvodu sa v srdci často modlil, v nádeji, že sa bude môcť Bohu odvďačiť, že bude mať príležitosť vydať svedectvo o Božích skutkoch a Božej veľkosti, že Boh podrobí jeho podriadenosť skúške a že jeho viera sa navyše očistí, až kým jeho podriadenosť a viera nezískajú Boží súhlas. Keď potom Jóba zasiahla skúška, uveril, že Boh vypočul jeho modlitby. Jób si túto príležitosť cenil viac než čokoľvek iné, a preto sa neodvážil brať to na ľahkú váhu, pretože sa mohlo splniť jeho najväčšie celoživotné želanie. Príchod tejto príležitosti znamenal, že jeho podriadenosť voči Bohu a strach z Boha môžu byť podrobené skúške a očistené. Okrem toho to znamenalo, že Jób mal šancu získať Boží súhlas, čím by sa priblížil k Bohu. Počas skúšky mu táto viera a úsilie umožnili stať sa dokonalejším a lepšie pochopiť Božie úmysly. Jób tiež pocítil väčšiu vďaku za Božie požehnania a milosti, vo svojom srdci viac chválil Božie skutky, stal sa bázlivejším a úctivejším voči Bohu a túžil viac po Božej milote, veľkosti a svätosti. V tomto čase, hoci v Božích očiach bol Jób stále niekým, kto sa bojí Boha a vyhýba sa zlu, Jóbova viera a poznanie z hľadiska jeho skúseností pokročili míľovými krokmi: jeho viera vzrástla, jeho podriadenosť získala oporu a jeho strach z Boha sa prehĺbil. Hoci táto skúška premenila Jóbovho ducha a život, táto premena Jóba neuspokojila ani nespomalila jeho napredovanie. Zároveň s tým, ako vypočítaval, čo získal z tejto skúšky, a zvažoval svoje nedostatky, sa ticho modlil a čakal na ďalšiu skúšku, pretože túžil po tom, aby sa jeho viera, podriadenosť a strach z Boha povýšili počas ďalšej Božej skúšky.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh II