Dielo, ktoré Ježiš vykonal, bolo v súlade s potrebami človeka tej doby. Jeho úlohou bolo vykúpiť ľudí a odpustiť im hriechy, preto mal povahu plnú pokory, trpezlivosti, lásky, zbožnosti, zhovievavosti, milosrdenstva a láskavosti. Ľuďom priniesol hojnosť milosti a požehnaní i dal im pre radosť všetko, z čoho sa mohli tešiť: pokoj a šťastie, svoju znášanlivosť a lásku, svoje milosrdenstvo a láskavosť. Hojnosť vecí, z ktorých sa ľudia mohli tešiť – pocit pokoja a bezpečia v ich srdci, pocit istoty v duchu a ich závislosť od Ježiša Spasiteľa –, vyplývala z doby, v ktorej žili. Vo Veku milosti satan už skazil človeka, takže naplnenie diela vykúpenia celého ľudstva si vyžadovalo hojnosť milosti, nekonečnú zhovievavosť a trpezlivosť, ba dokonca obetu, ktorá bola dostatočná na to, aby odčinila hriechy ľudstva a mala účinok. Vo Veku milosti ľudia videli len Moju obetu na zmierenie za ich hriechy: Ježiša. Vedeli iba to, že Boh môže byť milosrdný a zhovievavý. Videli iba Ježišovo milosrdenstvo a láskavosť. Dôvod spočíval v tom, že sa narodili vo Veku milosti. A tak skôr, než mohli byť vykúpení, museli zažiť mnohé druhy milosti, ktoré im dal Ježiš, aby z nich mohli mať úžitok. Vďaka milosti, ktorej sa im dostalo, im mohli byť odpustené hriechy a Ježišova zhovievavosť a trpezlivosť im dala príležitosť na vykúpenie. Len vďaka Ježišovej zhovievavosti a trpezlivosti dostali právo prijať odpustenie a prežívať hojnosť milosti, ktorú im Ježiš venoval. Tak ako to povedal Ježiš: Neprišiel som vykúpiť spravodlivých, ale hriešnikov, aby sa hriešnikom mohli odpustiť hriechy. Keby Ježiš, keď sa stal telom, priniesol povahu súdu, prekliatia a neznášanlivosti voči previneniam človeka, potom by človek nikdy nemal príležitosť na vykúpenie a zostal by navždy hriešny. V takom prípade by sa šesťtisícročný plán riadenia zastavil vo Veku zákona a ten by sa predĺžil o šesťtisíc rokov. Hriechy by boli početnejšie a horšie. Stvorenie ľudí by bolo márne. Ľudia by dokázali slúžiť Jahvemu iba pod zákonom, ale ich hriechy by boli väčšie než hriechy prvých stvorených ľudí. Čím viac Ježiš miloval ľudí, odpúšťal im hriechy a prinášal im dostatok milosrdenstva a lásky, tým viac mali ľudia právo, aby ich Ježiš spasil a aby sa mohli nazývať stratenými baránkami, ktorých Ježiš vykúpil za vysokú cenu. Satan nemohol zasahovať do tohto diela, lebo Ježiš sa k svojim nasledovníkom správal tak, ako sa milujúca matka správa k dieťaťu vo svojom lone. Nehneval sa na nich ani nimi nepohŕdal, ale bol plný útechy. Nikdy sa medzi nimi nerozhneval, ale znášal ich hriechy a zatváral oči nad ich hlúposťou a neznalosťou. Povedal: „Odpúšťajte druhým sedemdesiatkrát sedemkrát.“ Jeho srdce tak premenilo srdcia druhých a len takto, vďaka Jeho zhovievavosti, ľudia získali odpustenie za svoje hriechy.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Pravdivý príbeh o diele vo Veku vykúpenia