Keď z východu vyšľahne blesk, čo je zároveň presne ten okamih, keď začnem vyslovovať svoje slová – keď vyšľahne ten blesk, celý vesmír sa rozžiari a vo všetkých hviezdach nastane premena. Celá ľudská rasa bude akoby roztriedená. V žiari tohto svetelného lúča z východu sa celé ľudstvo odhalí vo svojej pôvodnej podobe, ľudia sú oslepení, nie sú si istí, čo majú robiť, a už vôbec netušia, ako zakryť svoje škaredé črty. Ľudia sú tiež ako zvieratá, ktoré utekajú pred Mojím svetlom a ukrývajú sa v horských jaskyniach – no ani jeden z nich sa nedokáže ukryť pred Mojím svetlom. Všetci ľudia sú ohromení, všetci čakajú, všetci sa pozerajú; s príchodom Môjho svetla sa všetci radujú zo dňa, keď sa narodili, a zároveň ho všetci preklínajú. Rozporuplné emócie sa nedajú vyjadriť, slzy sebaobviňovania vytvoria rieky a odnesú ich strhujúce prúdy, ktoré v okamihu zmiznú bez stopy. Môj deň sa opäť blíži k celému ľudstvu, opäť prebudí ľudskú rasu a dá jej ďalší nový začiatok. Moje srdce bije a do rytmu tlkotu Môjho srdca hory poskakujú od radosti, voda veselo tancuje a vlny bijú o skalnaté útesy. Je ťažké vyjadriť, čo je v Mojom srdci. Chcem, aby všetko nečisté pod Mojím pohľadom zhorelo na popol; chcem, aby všetci synovia vzbury zmizli spred Mojich očí a už nikdy viac neexistovali. Nielenže som ustanovil nový začiatok v obydlí veľkého červeného draka, ale pustil som sa aj do nového diela vo vesmíre. Čoskoro sa pozemské kráľovstvá stanú Mojím kráľovstvom, čoskoro pozemské kráľovstvá navždy zaniknú kvôli Môjmu kráľovstvu, pretože som už dosiahol víťazstvo, pretože som sa víťazne vrátil. Veľký červený drak vyčerpal všetky mysliteľné prostriedky, aby prekazil Môj plán, v nádeji, že vymaže Moje dielo z povrchu zemského, no môžu Ma jeho zákerné úskoky odradiť? Môžu ma jeho hrozby zastrašiť tak, aby som stratil istotu? Na nebi ani na zemi nikdy nebola jediná bytosť, ktorú by som nedržal v hrsti. O čo väčšmi to platí o veľkom červenom drakovi, o tomto výtvore, ktorý slúži ako Môj protipól? Nie je to tiež len predmet, ktorým môžem manipulovať vo svojich rukách?

Počas Môjho vtelenia v ľudskom svete ľudstvo pod Mojím vedením nevedomky dospelo až do dnešného dňa a nevedomky Ma aj spoznalo. No pokiaľ ide o to, ako kráčať po ceste, ktorá je pred nami, nik nemá tušenie, nik si nie je vedomý – a už vôbec nik netuší, akým smerom ho táto cesta povedie. Len so Všemohúcim, ktorý nad ním bdie, bude môcť ktokoľvek kráčať po ceste až do konca; len sprevádzaný bleskom na východe bude môcť ktokoľvek prekročiť prah, ktorý vedie do Môjho kráľovstva. Nikto spomedzi ľudí ešte nikdy nevidel Moju tvár, nikto nevidel blesk na východe a už vôbec nikto nepočul výroky z Môjho trónu. V skutočnosti od dávnych čias ani jeden človek neprišiel do priameho kontaktu s Mojou osobou; až dnes, keď som prišiel na svet, Ma ľudia majú možnosť vidieť. No ani teraz Ma ľudia ešte stále nepoznajú, akoby sa len pozerali na Moju tvár a len počuli Môj hlas, ale nechápali Môj význam. Také sú všetky ľudské bytosti. Keďže patríte k Môjmu ľudu, necítite hlbokú hrdosť, keď vidíte Moju tvár? A necítite strašnú hanbu, pretože Ma nepoznáte? Chodím pomedzi ľudí a žijem medzi ľuďmi, lebo som sa stal telom a prišiel som do ľudského sveta. Mojím cieľom nie je len umožniť ľudstvu pozrieť sa na Moje telo, ale predovšetkým umožniť ľudstvu spoznať Ma. Ba čo viac, prostredníctvom svojho vteleného tela usvedčím ľudstvo z jeho hriechov; prostredníctvom Môjho vteleného tela porazím veľkého červeného draka a zničím jeho brloh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 12. kapitola