Desať správnych ustanovení, ktoré musí dodržiavať Boží vyvolený ľud vo Veku kráľovstva

1. Človek by sa nemal zvelebovať ani sa vyvyšovať. Mal by uctievať a vyvyšovať Boha.

2. Rob všetko, čo je prospešné pre Božie dielo, a nič, čo je na úkor záujmov Božieho diela. Bráň Božie meno, Božie svedectvo a Božie dielo.

3. Peniaze, hmotné statky a všetok majetok v Božej domácnosti sú obety, ktoré by mal človek prinášať. Z týchto obiet sa nemôže tešiť nikto okrem kňaza a Boha, pretože obety človeka slúžia na potešenie Boha. Boh zdieľa tieto obety iba s kňazom. Nikto iný nie je spôsobilý ani oprávnený využívať akúkoľvek ich časť. Všetky obety človeka (vrátane peňazí a materiálnych statkov, z ktorých sa možno tešiť) sa prinášajú Bohu, nie človeku, a preto by sa človek z týchto vecí tešiť nemal. Ak by si ich mal užívať človek, potom by tieto obety kradol. Každý, kto tak robí, je Judáš, lebo Judáš, okrem toho, že zradil, si aj pomáhal tým, čo mu vložili do mešca.

4. Človek má skazenú povahu a navyše ho ovládajú pocity. Preto je absolútne zakázané, aby dvaja príslušníci opačného pohlavia spoločne slúžili Bohu bez sprievodu. Každý, kto bude takto odhalený, bude bez výnimky vyhnaný.

5. Nesúď Boha ani nehovor o veciach súvisiacich s Bohom len tak. Konaj, ako by mal konať človek, a hovor, ako by mal hovoriť človek. Neprekračuj hranice ani neporušuj pravidlá. Dávaj si pozor na jazyk a dávaj pozor, kam šliapeš, aby si sa nedopustil niečoho, čo by urazilo Božiu povahu.

6. Rob to, čo by mal robiť človek, a vykonávaj svoje záväzky, plň svoje zodpovednosti a drž sa svojich povinností. Keďže veríš v Boha, mal by si prispieť k Božiemu dielu. Ak tak nerobíš, potom nie si hoden jesť a piť Božie slová a nie si hoden žiť v Božej domácnosti.

7. V konaní a v záležitostiach cirkvi sa okrem podriadenia Bohu riaď pokynmi človeka, ktorého vo všetkom používa Duch Svätý. Aj ten najmenší priestupok je neprijateľný. Buď pri dodržiavaní toho dôsledný a neanalyzuj, čo je správne a čo nesprávne. To, čo je správne a čo je nesprávne, nemá s tebou nič spoločné. Musíš sa sústrediť len na bezvýhradnú podriadenosť.

8. Ľudia, ktorí veria v Boha, by sa Mu mali podriadiť a uctievať Ho. Nevyvyšuj sa a nevzhliadaj k žiadnej osobe. Nedávaj Boha na prvé miesto a ľudí, ku ktorým vzhliadaš, až na druhé a seba samotného na tretie miesto. Žiadny človek by nemal zastávať miesto v tvojom srdci a nemal by si považovať ľudí – najmä nie tých, ktorých uctievaš – za rovnocenných s Bohom alebo za Jemu rovných. To je pre Boha neprijateľné.

9. Sústreď svoje myšlienky na prácu pre cirkev. Odlož chúťky svojho vlastného tela, buď rozhodný, ak ide o rodinné záležitosti, z celého srdca sa oddaj Božiemu dielu a dávaj Božie dielo na prvé miesto a svoj život až na druhé. To je mravnosť svätca.

10. Tvoji príbuzní, ktorí nectia vieru (tvoje deti, tvoj manžel alebo tvoja manželka, tvoje sestry alebo tvoji rodičia a tak ďalej), by nemali byť nútení vstupovať do cirkvi. Božia domácnosť nemá nedostatok členov a nie je potrebné dopĺňať spoločenstvo ľuďmi, ktorí sú bez úžitku. Nik, kto neverí z presvedčenia, nemá mať voľnú cestu do cirkvi. Toto ustanovenie je určené všetkým ľuďom. Mali by ste to kontrolovať, sledovať a navzájom si to pripomínať. Nikto to nesmie porušovať. Aj keď príbuzní, ktorí nie sú veriaci, s nevôľou vstúpia do cirkvi, nesmú im byť vydané knihy ani nesmú prijať nové meno. Takíto ľudia nepatria do Božej domácnosti a ich vstupu do cirkvi treba zabrániť všetkými možnými prostriedkami. Ak cirkvi prinesú problémy v dôsledku invázie démonov, potom budeš ty sám vylúčený alebo budú na teba uvalené reštrikcie. Stručne povedané, každý má v tejto záležitosti svoju zodpovednosť. Nemal by si však byť bezohľadný, ani to využívať na vyrovnávanie osobných účtov.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Desať správnych ustanovení, ktoré musí dodržiavať Boží vyvolený ľud vo Veku kráľovstva