Všetko v tomto svete sa rýchlo mení s myšlienkami Všemohúceho a pred Jeho očami. Veci, o ktorých ľudstvo nikdy nepočulo, náhle prichádzajú, kým veci, ktoré ľudstvo dlho vlastnilo, sa nebadane vytrácajú. Nik nedokáže pochopiť pozíciu Všemohúceho a už vôbec nie vnímať transcendentnosť a veľkosť Jeho životnej sily. Je transcendentný v tom, že dokáže vnímať veci, ktoré ľudia vnímať nedokážu. Je veľký v tom, že On je ten opustený ľudstvom, a predsa ľudstvo zachraňuje. On pozná zmysel života a smrti a okrem toho pozná zákony bytia, ktorými by sa stvorené ľudstvo malo riadiť. On je základom ľudskej existencie a On je ten Vykupiteľ, ktorý opäť vzkriesi ľudstvo. On zaťažuje šťastné srdcia žiaľom a pozdvihuje smútiace srdcia šťastím. To všetko pre svoje dielo a pre svoj plán.

Ľudstvo opustilo zaopatrenie života od Všemohúceho, ignoruje zmysel existencie, ale napriek tomu sa bojí smrti. Sú bez pomoci a bez opory, a predsa sa stále zdráhajú zavrieť oči, a usilujú sa predlžovať svoju biednu existenciu v tomto svete. Sú to telesné schránky bez zmyslu pre svoje vlastné duše. Aj ty žiješ takto – bez nádeje, rovnako ako ostatní, bez cieľa. Iba jediný, legendárny svätý, zachráni ľudí, ktorí vzdychajú uprostred svojho utrpenia a zúfalo túžia po Jeho príchode. Tí, ktorým chýba svedomie, si túto skutočnosť nikdy neuvedomovali. Ľudia po ňom napriek tomu stále tak túžia. Všemohúci je milosrdný k týmto ľuďom, lebo hlboko trpia. Zároveň je sklamaný z tých ľudí, ktorým chýba svedomie, a až príliš dlho musel čakať na odpoveď od ľudstva. Túži hľadať – hľadať tvoje srdce a tvojho ducha, chce ti priniesť vodu a jedlo a prebudiť ťa, aby si už nikdy nebol smädný ani hladný. Keď si zničený a keď začínaš cítiť niečo z pochmúrnej opustenosti tohto sveta, nebuď stratený, neplač. Všemohúci Boh, strážca, vždy uvíta tvoj návrat. Drží stráž po tvojom boku a čaká na teba, kým sa obrátiš späť. Čaká na deň, keď si zrazu spomenieš: keď si uvedomíš, že pochádzaš od Boha, že v nejakom neznámom čase si stratil svoje smerovanie, v nejakom neznámom čase si po ceste stratil svedomie a v nejakom neznámom čase si si osvojil iného „otca“; keď si navyše uvedomíš, že Všemohúci vždy držal stráž a čakal veľmi, veľmi dlhý čas na tvoj návrat. Pozeral sa so zúfalou túžbou a čakal na reakciu, ktorá neprichádzala. Jeho sledovanie a čakanie sú neoceniteľné a poskytuje ich kvôli samotnému ľudskému srdcu a ľudskému duchu. Možno je toto sledovanie a čakanie nekonečné, a možno sa blíži ku koncu. Ty by si však mal presne vedieť, kde sa práve teraz nachádza tvoje srdce a tvoj duch.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Povzdychy Všemohúceho