Odkedy ľudstvo vynašlo spoločenské vedy, myseľ človeka sa zaoberá vedou a poznatkami. Z vedy a poznatkov sa potom stali nástroje na ovládanie ľudstva a človek už viac nemá dostatok priestoru na uctievanie Boha ani priaznivú situáciu na takéto uctievanie. Boh klesol v srdci človeka na ešte nižšie miesto. Bez Boha v srdci je vnútorný svet človeka ponurý, beznádejný a prázdny. Mnohí vedci z oblasti spoločenských vied, historici a politici následne začali prichádzať s teóriami spoločenskej vedy, evolúcie ľudstva a s ďalšími teóriami, ktoré protirečia pravde o Božom stvorení človeka, aby vyplnili srdce a myseľ ľudstva. A takto počet tých, ktorí veria, že Boh stvoril všetko, ešte viac klesol a pribudlo tých, ktorí veria evolučnej teórii. Čoraz viac ľudí považuje záznamy o Božom diele a Božích slovách z éry Starého zákona za mýty a legendy. Do srdca sa im vkradol nezáujem o Božiu vznešenosť a veľkosť, o dogmu, že Boh existuje a má zvrchovanosť nad všetkým. Prežitie ľudstva a osud krajín a národov pre nich už nie sú dôležité a človek žije v prázdnom svete, zaujatý iba jedlom, pitím a vyhľadávaním pôžitkov. … Len málo ľudí sa dnes snaží zistiť, kde Boh v súčasnosti vykonáva svoje dielo alebo ako ovláda a určuje konečný osud človeka. A ľudská civilizácia je takto čoraz menej schopná držať sa želaní človeka. Veľa ľudí si dokonca uvedomuje, že žijú v takomto svete, a preto sú menej šťastní ako tí, ktorí už zomreli. Dokonca aj ľudia v krajinách, ktoré bývali veľmi civilizované, vyjadrujú takéto sťažnosti. Bez Božieho vedenia je totiž jedno, ako veľmi si vládcovia a sociológovia lámu hlavu s cieľom zachovať ľudskú civilizáciu – je to úplne márne. Nikto nedokáže vyplniť prázdnotu v srdci človeka, pretože nikto nemôže byť životom človeka a žiadna sociálna teória nevymaní človeka z prázdnoty, ktorá ho sužuje. Veda, poznatky, sloboda, demokracia, voľný čas, pohodlie: to všetko prináša človeku len dočasnú útechu. Napriek tomu, že má tieto veci, stále hreší a oplakáva neprávosti v spoločnosti. Tieto veci nedokážu obmedziť túžbu človeka po objavovaní. Je to spôsobené tým, že človeka stvoril Boh a nezmyselné obete a bádanie človeka vedú iba k väčšiemu nešťastiu a nútia človeka byť v neustálom strachu, bez poňatia o tom, ako čeliť budúcnosti ľudstva alebo ceste, ktorá sa pred ním nachádza. Človek sa dokonca začína báť vedy a poznatkov a ešte viac sa bojí pocitu prázdnoty. Bez ohľadu na to, či žiješ v slobodnej krajine, alebo v krajine bez ľudských práv, v tomto svete aj tak v konečnom dôsledku neunikneš osudu ľudstva. Či si vládcom, alebo ovládaným, nedokážeš uniknúť túžbe skúmať osud, záhady a konečný osud ľudstva a už vôbec nie si schopný uniknúť pred ohromujúcim pocitom prázdnoty. Takéto javy, ktoré sú spoločné pre celé ľudstvo, nazývajú sociológovia sociálne javy. Nenašiel sa však nikto, kto by tieto problémy vyriešil. Človek je v konečnom dôsledku len človek a žiadny človek nedokáže nahradiť miesto a život Boha. Ľudstvo nepotrebuje iba spravodlivú spoločnosť, v ktorej má každý čo jesť a všetci sú si rovní a slobodní. Potrebuje, aby mu Boh dal spásu a život. Iba keď Boh poskytne človeku život a spásu, môžu sa vyriešiť jeho potreby, jeho túžba po bádaní a duchovná prázdnota. Ak ľudia z nejakej krajiny alebo národa nedokážu prijať Božiu spásu a starostlivosť, takáto krajina alebo národ sa vydá na cestu úpadku smerom k temnote a Boh ich zničí.

Je možné, že tvoja krajina dnes prosperuje, no ak dovolíš svojim ľuďom, aby sa odvrátili od Boha, bude mať čoraz menej Božieho požehnania. Civilizácia tvojej krajiny sa bude čoraz viac rozpadať pod nohami a ľudia onedlho povstanú proti Bohu a budú preklínať nebesá. A tak, bez toho, aby o tom človek vedel, bude osud krajiny spečatený. Boh pozdvihne silné krajiny, aby sa porátali s tými, ktoré preklial, ba dokonca ich môže vymazať z povrchu zemského. Vzostup a pád krajiny alebo národa závisí od toho, či ich vládcovia uctievajú Boha a či vedú svojich ľudí k tomu, aby boli bližšie k Bohu a uctievali Ho. No keďže tých, ktorí Boha skutočne hľadajú a uctievajú, je čoraz menej, Boh v tejto záverečnej epoche prejavuje špeciálnu láskavosť krajinám, v ktorých je kresťanstvo štátnym náboženstvom. Tieto krajiny zoskupuje do relatívne spravodlivého svetového tábora, zatiaľ čo ateistické štáty a tie, ktoré neuctievajú pravého Boha, sa stávajú oponentmi tohto spolku. Boh má takto nielen miesto medzi ľuďmi, na ktorom môže vykonávať svoje dielo, ale zároveň získava krajiny, ktoré dokážu mať spravodlivú autoritu, a umožňuje uvaľovanie sankcií a obmedzení na krajiny, ktoré Mu odporujú. Napriek tomu Boha neuctieva viac ľudí, pretože človek zblúdil priďaleko od Boha a na príliš dlhý čas na Neho zabudol. Na zemi zostanú iba krajiny, v ktorých vládne spravodlivosť a ktoré odolávajú nespravodlivosti. To je však ďaleko od Božích prianí, pretože vládcovia žiadnej krajiny nedovolia Bohu, aby vládol ich ľuďom, a žiadna politická strana nespojí svojich ľudí, aby uctievali Boha. Boh stratil svoje oprávnené miesto v srdci každej krajiny, národa a vládnucej strany, ba dokonca aj v srdci každého človeka. Aj keď v tomto svete existujú spravodlivé sily, vláda, v ktorej Boh nemá miesto v srdci človeka, je krehká. Bez Božieho požehnania sa politická scéna ocitne v chaose a nedokáže odolať jedinému úderu. Ľudstvo je bez Božieho požehnania ako bez slnka. Bez ohľadu na to, ako usilovne pracujú vládcovia v prospech svojich ľudí a koľko spravodlivých konferencií ľudstvo usporiada, nič z toho nepovedie k zvratu ani nezmení osud ľudstva. Človek verí, že krajina, v ktorej majú ľudia čo jesť a čo si obliecť a v ktorej žijú spoločne v mieri, je dobrá a dobre riadená. Boh si to však nemyslí. Takú krajinu, v ktorej Ho nikto neuctieva, zničí. Spôsob myslenia človeka je v príliš veľkom rozpore s Božím myslením. Ak teda hlava krajiny neuctieva Boha, jej osud bude tragický a táto krajina nebude mať konečný osud.

Boh sa nepodieľa na politike človeka, no ovláda osud krajiny a národa. Boh ovláda tento svet a celý vesmír. Osud človeka a Boží plán sú úzko prepojené a žiadny človek, krajina ani národ sa nevyhnú Božej zvrchovanosti. Ak chce človek poznať svoj osud, musí predstúpiť pred Boha. Boh sa postará o to, aby tí, ktorí Ho nasledujú a uctievajú, prosperovali, a tým, ktorí Mu odolávajú a odmietajú Ho, privodí skazu a záhubu.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dodatok 2: Boh vládne osudu celého ľudstva