Stvoriteľ má v úmysle ovládať stvorené bytosti. Nič z toho, čo robí, nesmieš odmietnuť alebo neposlúchnuť, ani Mu nesmieš vzdorovať. Keď dielom, ktoré koná, nakoniec dosiahne svoje ciele, získa tým slávu. Prečo sa dnes nehovorí, že si potomok Moába alebo pochádzaš z veľkého červeného draka? Prečo sa nehovorí o vyvolenom národe, ale len o stvorených bytostiach? Stvorená bytosť – to bol pôvodný názov človeka a práve to je jeho vrodená identita. Mená sa menia len preto, lebo sa menia veky a obdobia diela. V skutočnosti je človek obyčajnou stvorenou bytosťou. Všetky stvorené bytosti, či už sú najskazenejšie alebo najsvätejšie, musia plniť povinnosť stvorenej bytosti. Keď Boh vykonáva dielo podmanenia, neovláda ťa pomocou tvojich vyhliadok, osudu ani konečného osudu. V skutočnosti nemusí konať týmto spôsobom. Cieľom diela podmanenia je prinútiť človeka, aby plnil povinnosť stvorenej bytosti a uctieval Stvoriteľa; až potom môže vstúpiť do nádherného konečného osudu. Osud človeka ovládajú Božie ruky. Nedokážeš sa sám ovládať. Napriek tomu, že sa človek vždy náhli a je zaneprázdnený sám sebou, nie je schopný ovládať seba samého. Ak by si poznal svoje vlastné vyhliadky, ak by si mohol ovládať svoj vlastný osud, bol by si naďalej stvorenou bytosťou? Skrátka, bez ohľadu na to, ako Boh koná, celé Jeho dielo je v prospech človeka. Vezmime si napríklad nebo, zem a všetko, čo Boh stvoril, aby to slúžilo človeku: mesiac, slnko a hviezdy, ktoré stvoril pre človeka, zvieratá a rastliny, jar, leto, jeseň a zimu a tak ďalej – všetko je stvorené kvôli ľudskej existencii. Bez ohľadu na to, ako Boh napomína a súdi človeka, všetko sa deje pre ľudskú spásu. Aj keď zbavuje človeka jeho telesných nádejí, je to kvôli očisťovaniu človeka a očistenie človeka sa deje preto, aby prežil. Konečný osud človeka je v rukách Stvoriteľa, tak ako by mohol človek ovládať sám seba?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Obnoviť normálny život človeka a priviesť ho do nádherného konečného osudu