Najväčšou chybou ľudí vo viere v Boha je to, že veria len v slovo, ale Boh nie je vôbec prítomný v ich každodennom živote. V skutočnosti všetci ľudia veria v existenciu Boha, no Boh nie je súčasťou ich každodenného života. Svojimi ústami vyslovujú veľa modlitieb, ale Boh má v ich srdciach málo miesta, a tak ich skúša znova a znova. Pretože ľudia sú nečistí, Boh nemá inú možnosť, len ich skúšať, aby sa zahanbili a spoznali samých seba uprostred týchto skúšok. Ak by to tak nebolo, ľudstvo by sa zmenilo na potomkov archanjela a čoraz viac sa skazilo. V procese svojej viery v Boha každý človek zavrhne mnohé zo svojich osobných zámerov a cieľov pod neustálym Božím očisťovaním. Inak by Boh nemal možnosť, ako človeka použiť, ani možnosť, ako v ľuďoch vykonať potrebné dielo. Boh najprv očisťuje ľudí, skrze tento proces môžu spoznať samých seba a tým ich Boh môže zmeniť. Len vtedy do nich Boh vkladá svoj život a len tak sa ich srdcia môžu plne obrátiť k Bohu. Veriť v Boha nie je také jednoduché, ako ľudia hovoria. Z Božieho pohľadu, ak máte iba poznanie, ale nemáte Jeho slovo ako život, a ak sa obmedzujete iba na svoje vlastné poznanie, ale nedokážete praktizovať pravdu ani nežijete podľa Božieho slova, potom dokazujete, že vaše srdce nemiluje Boha a nepatrí Mu. Človek môže spoznať Boha vierou: toto je konečný cieľ a cieľ ľudského úsilia. Musíte vynaložiť úsilie a uvádzať Božie slová do života, aby ste ich mohli naplniť vo vašej praxi. Ak máte iba doktrinálne znalosti, potom vaša viera v Boha vyjde nazmar. Iba ak budete praktizovať a žiť podľa Jeho slov, bude vaša viera úplná a v súlade s Božou vôľou. Na tejto ceste môžu ľudia priam chrliť vedomosti, ale v čase smrti majú oči plné sĺz a nenávidia sa za to, že premrhali celý život a dožili sa zrelej staroby zbytočne. Rozumejú iba doktrínam, ale nedokážu pravdu uviesť do praxe ani svedčiť o Bohu; namiesto toho behajú sem a tam, zaneprázdnení ako včely, a až na pokraji smrti konečne uvidia, že im chýba pravdivé svedectvo, a že Boha vôbec nepoznajú. A nie je to neskoro? Prečo nevyužijete každý deň a neusilujete sa o pravdu, ktorú milujete? Prečo čakáte na zajtrajšok? Ak v živote netrpíte pre pravdu ani sa ju nesnažíte získať, to naozaj chcete v hodine smrti pociťovať ľútosť? Prečo potom veríte v Boha? V skutočnosti je veľa vecí, v ktorých ľudia, ak vynaložia čo len najmenšiu námahu, môžu pravdu uviesť do praxe a tak uspokojiť Boha. Iba preto, že srdcia ľudí sú vždy posadnuté démonmi, nemôžu ľudia konať v prospech Boha a neustále sa ženú za svojím telom, pričom nakoniec nemajú čo ukázať. Preto sú ľudia neustále sužovaní problémami a ťažkosťami. Nie sú to satanove muky? Nie je to skazenosť tela? Nemali by ste sa pokúšať oklamať Boha zbytočným rečnením. Skôr musíte podniknúť konkrétne kroky. Neklamte sami seba – aký by to malo zmysel? Čo môžete získať tým, že budete žiť pre svoje telo a bojovať o mamon a slávu?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Keď veríš v Boha, treba žiť pre pravdu