Vyhlásenie prikázaní v novom veku svedčí o tom, že všetci ľudia v tomto prúde, všetci tí, ktorí dnes počúvajú Boží hlas, vstúpili do nového veku. Je to nový začiatok Božieho diela, a aj začiatok poslednej časti diela Božieho šesťtisícročného plánu riadenia. Prikázania nového veku sú symbolom toho, že Boh a človek vstúpili do oblasti nového neba a novej zeme, a že tak, ako Jahve uskutočňoval dielo medzi Izraelitmi a Ježiš medzi Židmi, tak aj Boh bude uskutočňovať praktické dielo, vykoná toho ešte viac a Jeho dielo na zemi bude ešte väčšie. Symbolizujú tiež to, že títo ľudia dostanú od Boha početnejšie a väčšie poverenia a že ich Boh praktickým spôsobom zaopatrí, bude živiť, podporovať, opatrovať a chrániť, dostanú od Neho ešte viac praktického výcviku a bude ich orezávať, lámať ich a zušľachťovať Božím slovom. Prikázania nového veku majú naozaj hlboký význam. Naznačujú, že Boh sa skutočne zjaví na zemi, odkiaľ si podmaní celý vesmír a zjaví celú svoju slávu v tele. Tiež napovedajú, že praktický Boh na zemi uskutoční väčšie praktické dielo, aby tak zdokonalil všetkých svojich vyvolených. Boh naviac všetko na zemi dosiahne slovami a vyhlási ustanovenie, že „vtelený Boh vystúpi na výsosť a bude uctievaný ako veľký a všetci ľudia a všetky národy pokľaknú, aby si ctili Boha ako veľkého“. Hoci má človek zachovávať prikázania nového veku a hoci je to jeho povinnosťou a záväzkom, predstavujú príliš hlboký význam na to, aby sa dal plne vyjadriť jedným alebo dvoma slovami. Prikázania nového veku nahrádzajú starozmluvné zákony a starozmluvné nariadenia, vyhlásené Jahvem a Ježišom. V tomto prípade ide o hlbšie poučenie, nie je to tak jednoduché, ako si ľudia možno predstavujú. Prikázania nového veku v sebe nesú aspekt praktického významu: slúžia ako rozhranie medzi Vekom milosti a Vekom kráľovstva. Prikázania nového veku znamenajú koniec všetkých praktík a nariadení starého veku, ako aj všetkých praktík z Ježišovho veku a predošlých vekov. Uvádzajú človeka do blízkosti praktickejšieho Boha a umožňujú, aby ho Boh mohol začať osobne zdokonaľovať; sú začiatkom cesty k dokonalosti. Mali by ste si preto osvojiť správny postoj k prikázaniam nového veku a nemali by ste ich dodržiavať bez uváženia, ani nimi pohŕdať. Prikázania nového veku kladú veľký dôraz na jedno hľadisko: aby človek uctieval samotného praktického Boha dneška, a teda praktickejšie sa podriadil podstate Ducha. Prikázania tiež zdôrazňujú princíp, podľa ktorého bude Boh človeka súdiť buď ako vinného alebo ako spravodlivého, až sa prejaví ako Slnko spravodlivosti. Je jednoduchšie prikázania pochopiť, než uviesť do praxe. Ukazuje to, že ak chce Boh zdokonaliť človeka, musí tak urobiť prostredníctvom svojich vlastných slov a svojho vedenia a človek nemôže dosiahnuť dokonalosť len prostredníctvom svojej vrodenej inteligencie. Či človek dokáže zachovávať prikázania nového veku alebo nie teda súvisí s jeho poznaním praktického Boha. Preto to, či dokážeš zachovávať prikázania, alebo nie, nie je otázkou, ktorú možno vyriešiť v priebehu niekoľkých dní. Je to veľmi hlboké ponaučenie.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Zachovávanie prikázaní a praktizovanie pravdy