Boh nežiada od ľudí iba schopnosť hovoriť o realite. To by bolo príliš jednoduché, však? Prečo potom Boh hovorí o vstupe do života? Prečo hovorí o premene? Ak sú ľudia schopní len prázdnych rečí o realite, dokážu potom zmeniť svoju povahu? Dobrí vojaci Božieho kráľovstva nie sú cvičení na to, aby boli skupinou, ktorá dokáže o realite len rozprávať alebo sa vychvaľovať. Sú skôr cvičení na to, aby žili Božie slová v každom čase, aby zostali neoblomní bez ohľadu na to, akým prekážkam budú čeliť, a aby sústavne žili v súlade s Božími slovami a nevrátili sa do sveta. Toto je realita, o ktorej hovorí Boh. Toto je Božia požiadavka na človeka. Nepovažuj preto realitu, o ktorej hovorí Boh, za príliš jednoduchú. Samotné osvietenie od Ducha Svätého sa nerovná osvojeniu si reality. A nie je také ani duchovné postavenie človeka – je to Božia milosť, ku ktorej človek nijako neprispieva. Každý človek musí vydržať Petrove utrpenia, ba dokonca okúsiť Petrovu slávu, ktorú zažije potom, ako získa Božie dielo. Len toto sa dá nazývať realitou. Nemysli si, že si si osvojil realitu len preto, lebo o nej vieš hovoriť. Je to klam. Také myšlienky nie sú v súlade s Božími úmyslami a nemajú žiadny skutočný význam. V budúcnosti nehovor také veci – zbav sa ich. Všetci, ktorí chápu Božie slová absurdne, sú neverci. Nemajú žiadne skutočné poznanie a už vôbec žiadne skutočné duchovné postavenie. Sú to hlupáci, ktorým chýba realita. Inými slovami, všetci, ktorí žijú mimo podstaty Božích slov, sú neverci. Tí, ktorých ľudia považujú za nevercov, sú v Božích očiach šelmy, a tí, ktorých za nevercov považuje Boh, sú ľudia, ktorí nemajú Božie slová ako svoj život. Dá sa preto povedať, že tí, ktorí si neosvojili realitu Božích slov a nežijú Jeho slová, sú neverci. Božie želanie je priviesť každého k tomu, aby žil realitu Jeho slov – nie iba to, aby o nej každý hovoril, ale aby ju každý mohol zažiť. Realita, ktorú vníma človek, je príliš povrchná. Nemá žiadnu hodnotu a nemôže uspokojiť Božie úmysly. Je príliš nízka a nie je hodná ani zmienky. Chýba jej príliš veľa a priveľmi zaostáva za úrovňou Božích požiadaviek. Každý z vás bude vystavený veľkej skúške, aby sa ukázalo, kto medzi vami vie o svojom chápaní iba rozprávať bez schopnosti ukázať cestu, a aby vyšlo najavo, kto spomedzi vás je nepoužiteľný kus odpadu. Odteraz si to pamätaj! Nehovor o prázdnych poznaniach. Hovor len o ceste praktizovania a o realite. Prejdi od skutočného poznania k skutočnej praxi a potom od praxe k skutočnému prežívaniu. Nepoučuj ostatných a nehovor o skutočnom poznaní. Ak je tvoje chápanie cesta, potom nechaj svoje slová ísť po nej slobodne. Ak nie je, prosím, zavri si ústa a prestaň rozprávať. Tvoje slová sú zbytočné. Hovoríš o porozumení, aby si oklamal Boha a aby ti iní závideli. Nejde ti snáď o to? Nezahrávaš sa s inými zámerne? Stojí to vôbec za to? Ak hovoríš o porozumení až potom, ako si ho zakúsil, nebudú ťa považovať za chvastúňa. V opačnom prípade si človek, ktorý prská arogantné slová. V tvojej terajšej skúsenosti je veľa vecí, ktoré nedokážeš prekonať, a nemôžeš vzdorovať ani vlastnému telu. Vždy si robíš, čo sa ti zachce, nikdy neuspokojuješ Božie úmysly, a predsa máš stále tú drzosť rozprávať o teoretickom porozumení. Nemáš hanby! Stále máš odvahu hovoriť o chápaní Božích slov. Aký si opovážlivý! Rečnenie a vystatovanie sa stali tvojou prirodzenosťou a zvykol si si na to. Kedykoľvek sa ti zachce hovoriť, robíš to s ľahkosťou, keď však príde rad na praktizovanie, riešiš len pozlátky. Nie je to spôsob, ako oklamať ostatných? Ľudí môžeš prekabátiť, ale Boha neoklameš. Ľudia si to neuvedomujú a nemajú rozlišovaciu schopnosť, ale Boh berie také veci vážne a neušetrí ťa. Tvoji bratia a sestry by sa ťa možno zastali, chválili by tvoje chápanie a obdivovali ťa. Ak si si však neosvojil žiadnu realitu, Duch Svätý ťa neušetrí. Praktický Boh možno nebude hľadať tvoje chyby, ale Boží Duch ťa bude ignorovať a budeš to dosť ťažko znášať. Veríš tomu? Rozprávaj viac o realite praxe. Už si na to zabudol? Rozprávaj viac o praktických cestách. Už si zabudol? „Ponúkaj menej vznešených teórií a prázdnych, nafúknutých rečí. Najlepšie je začať praktizovať hneď teraz.“ Zabudol si na tieto slová? Vôbec im nerozumieš? Vôbec nechápeš Božie úmysly?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len vnesenie pravdy do praxe je vlastníctvom reality