Zatiaľ čo sa dnes snažíte milovať a poznávať Boha, na jednej strane musíte znášať ťažkosti a zušľachťovanie a na druhej strane za to musíte zaplatiť. Niet hlbšej lekcie, ako je lekcia lásky k Bohu. Možno povedať, že lekcia, ktorú sa ľudia naučia počas celého života viery, je lekcia, ako milovať Boha. To znamená, že ak veríš v Boha, musíš Ho aj milovať. Ak v Neho len veríš a nemiluješ Ho, ak si Ho nikdy nepoznal a nikdy si Ho nemiloval pravou láskou, ktorá vychádza zo srdca, tvoja viera v Boha je márna. Ak veríš a nemiluješ Boha, žiješ zbytočne a celý tvoj život je najprízemnejší zo všetkých životov. Ak si počas celého svojho života nikdy nemiloval či neuspokojil Boha, aký zmysel má tvoj život? A aký zmysel má tvoja viera v Boha? Nie je to márna snaha? Takže ak majú ľudia veriť v Boha a milovať Ho, musia zaplatiť istú cenu. Namiesto toho, aby navonok vystupovali určitým spôsobom, mali by hľadať pravé poznanie v hĺbke svojich sŕdc. Ak zbožňuješ spev a tanec, no nedokážeš praktizovať pravdu, dá sa povedať, že miluješ Boha? Milovať Boha si vyžaduje hľadať vo všetkom Božie úmysly a ponoriť sa do svojho vnútra, ak sa ti niečo stane. Takisto to znamená snažiť sa pochopiť Božie úmysly a zistiť, ako sa na danú vec díva Boh, čo od teba žiada a ako by si mal brať ohľad na Jeho úmysly. Napríklad, stane sa niečo, čo si vyžaduje, aby si znášal ťažkosti, a vtedy by si mal pochopiť, aké sú Božie úmysly a ako by si mal byť ohľaduplný k Jeho úmyslom. Nesmieš sa uspokojiť: Najprv odlož sám seba bokom. Nič nie je úbohejšie ako telo. Musíš sa snažiť uspokojiť Boha a splniť si svoju povinnosť. Vďaka týmto myšlienkam ti Boh potom prinesie mimoriadne osvietenie v tejto záležitosti a útechu nájde aj tvoje srdce. Keď sa ti niečo stane, či už významné alebo bezvýznamné, najprv musíš dať seba stranou a telo musíš považovať za najprízemnejšiu zo všetkých vecí. Čím viac uspokojuješ telo, tým viac slobôd si berie, a ak ho uspokojíš raz, nabudúce si bude pýtať viac. Keď to takto pokračuje, ľudia si telo zamilujú čoraz viac. Telo sa vždy vyznačuje extravagantnými túžbami. Stále si žiada, aby si ho uspokojoval a utešoval zvnútra, či už tým, čo ješ, aké oblečenie nosíš, alebo tým, že strácaš nervy, alebo sa poddávaš vlastným slabostiam a lenivosti… Čím viac uspokojuješ telo, tým sú jeho túžby väčšie a tým zhýralejším sa stáva, až sa dostane do bodu, keď prechováva ešte hlbšie predstavy a vzdoruje Bohu, vystatuje sa a začína pochybovať o Božom diele. Čím viac uspokojuješ telo, tým väčšie sú jeho slabosti. Vždy budeš mať pocit, že s tvojimi slabosťami nikto nesúcití, vždy budeš veriť, že Boh zašiel priďaleko a budeš hovoriť: „Ako môže byť Boh taký krutý? Prečo nedá ľuďom na chvíľu pokoj?“ Keď ľudia uspokojujú telo a príliš si ho cenia, ničia tým samých seba. Ak skutočne miluješ Boha a neuspokojuješ telo, uvidíš, že všetko, čo Boh robí, je nanajvýš správne a dobré, a že tvoju vzdorovitosť preklial a tvoju nespravodlivosť právom odsúdil. Nastanú časy, keď ťa Boh bude karhať a disciplinovať a keď vytvorí prostredie, aby ťa skrotil. Tak ťa prinúti, aby si pred Neho predstúpil – a ty budeš mať stále pocit, že to, čo Boh robí, je úžasné. Budeš mať pocit, že utrpenia nie je veľa, a že Boh je skvelý. Ak podľahneš slabostiam tela a budeš tvrdiť, že Boh zachádza priďaleko, budeš stále utrápený a deprimovaný a nebudeš mať v celom Božom diele jasno. Bude sa ti zdať, že Boh vôbec nesúcití s ľudskou slabosťou a neuvedomuje si ľudské ťažkosti. A tak sa budeš stále cítiť úboho a osamelo, akoby si utrpel veľkú krivdu, a vtedy sa začneš sťažovať. Čím viac sa takto podvolíš slabostiam tela, tým viac budeš mať pocit, že Boh zachádza priďaleko, až to bude také zlé, že budeš odmietať Božie dielo, začneš oponovať Bohu a budeš veľmi vzdorovitý. Preto musíš telu vzdorovať, nie sa mu podvoľovať: „Môj manžel (manželka), deti, plány do budúcna, manželstvo, rodina – na ničom z toho nezáleží! V mojom srdci je len Boh a musím sa zo všetkých síl usilovať uspokojiť Boha a nie telo.“ Musíš mať takéto odhodlanie. Ak budeš vždy takýto odhodlaný, budeš môcť praktizovať pravdu a seba odložíš bokom len s minimálnym úsilím. Hovorí sa, že istý farmár raz uvidel na ceste zamrznutého a stuhnutého hada. Zodvihol ho a priložil si ho k hrudi, a keď had ožil, uštipol farmára a ten zomrel. Ľudské telo je ako ten had: jeho jadrom je škodiť životu – a keď sa mu to celkom podarí, tvoj život je stratený. Telo patrí satanovi. Má extravagantné túžby, myslí iba na seba, chce si užívať pohodlie a vychutnávať pôžitok, vyžívať sa v lenivosti a nečinnosti. A keď sa tieto potreby do určitej miery naplnia, napokon ťa úplne pohltí. To znamená, že ak ho tentokrát uspokojíš, nabudúce si bude pýtať viac. Stále má extravagantné túžby a nové požiadavky a využíva tvoje podriadenie sa telu, aby si si ho ešte viac cenil a žil uprostred jeho pohodlia – a ak ho neprekonáš, napokon ťa zničí. To, či získaš život pred Bohom a aký bude tvoj konečný osud, závisí od toho, ako budeš vzdorovať telu. Boh ťa zachránil, vyvolil si ťa a predurčil ťa, no ak dnes nie si ochotný vyhovieť Mu, praktizovať pravdu, vzdorovať vlastnému telu s ozajstným srdcom milujúcim Boha, napokon zničíš samého seba, a budeš tak znášať nesmiernu bolesť. Ak sa vždy podriaďuješ telu, satan ťa postupne pohltí a vysaje z teba život, nebudeš cítiť dotyk Ducha, až nadíde deň, keď bude v tvojom vnútri vládnuť úplná temnota. Keď žiješ v temnote, si v satanovom područí a v tvojom srdci už neprebýva Boh – vtedy poprieš existenciu Boha a opustíš Ho. Ak chcú teda ľudia milovať Boha, musia za to zaplatiť cenu bolesti a znášať ťažkosti. Horlivosť a súženie navonok nie sú potrebné, nepomôže ani viac čítať a byť činorodý, skôr by sa mali vzdať vecí vo svojom vnútri: extravagantných myšlienok, osobných záujmov a vlastných úvah, predstáv a zámerov. Taký je Boží úmysel.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len milovať Boha znamená skutočne veriť v Boha