Čím je Božie zušľachťovanie intenzívnejšie, tým viac dokáže ľudské srdce milovať Boha. Pre život ľudí je trápenie v ich srdci prospešné, dokážu byť pred Bohom viac v pokoji, ich vzťah s Bohom je bližší a dokážu lepšie vidieť najvyššiu Božiu lásku a Jeho najvyššiu spásu. Peter zažil zušľachťovanie stovkykrát a Jób prešiel viacerými skúškami. Ak chcete, aby vás Boh zdokonalil, aj vy musíte prejsť zušľachťovaním stovkykrát, lebo len keď prejdete týmto procesom a budete sa spoliehať na tento krok, dokážete splniť Božie úmysly a Boh vás bude môcť zdokonaliť. Zušľachťovanie je najlepší spôsob, akým Boh zdokonaľuje ľudí; iba zušľachťovanie a trpké skúšky môžu v ľudských srdciach prebudiť pravú lásku k Bohu. Bez utrpenia ľuďom chýba pravá láska k Bohu; ak nie sú vnútorne skúšaní, ak nie sú skutočne vystavení zušľachťovaniu, ich srdcia budú vždy len tak blúdiť. Keď už budeš do určitej miery zušľachtený, potom uvidíš svoje vlastné slabosti a ťažkosti, uvidíš, koľko ti toho chýba a že nedokážeš prekonať mnohé problémy, s ktorými sa stretávaš, ba uvidíš i to, aká veľká je tvoja vzdorovitosť. Iba počas skúšok dokážu ľudia skutočne spoznať svoj skutočný stav; vďaka skúškam sa ľudia dokážu lepšie zdokonaľovať.

Peter počas svojho života zažil zušľachťovanie stovkykrát a prešiel mnohými bolestivými skúškami. Toto zušľachťovanie sa pre neho stalo základom jeho najvyššej lásky k Bohu a najvýznamnejšou skúsenosťou celého jeho života. To, že dokázal získať najvyššiu lásku k Bohu, bolo v istom zmysle spôsobené jeho odhodlaním milovať Boha; čo je však dôležitejšie, bolo to vďaka zušľachťovaniu a utrpeniu, ktoré podstúpil. Toto utrpenie sa stalo jeho sprievodcom na ceste lásky k Bohu a tým, čo mu najviac utkvelo v pamäti. Ak ľudia pri milovaní Boha neprežívajú bolesť zušľachťovania, potom je ich láska plná nečistôt a ich vlastných záujmov; takáto láska je plná satanových myšlienok a v podstate nie je schopná naplniť Božie úmysly. Byť odhodlaný milovať Boha nie je to isté, ako skutočne milovať Boha. Aj keď všetko, na čo vo svojom srdci myslia, je kvôli láske a uspokojeniu Boha, a aj keď sa zdá, že ich myšlienky sú úplne oddané Bohu a zbavené akýchkoľvek ľudských myšlienok, napriek tomu, keď sú ich myšlienky predložené pred Boha, On takéto myšlienky nechváli ani nežehná. Aj keď ľudia úplne pochopili všetky pravdy – keď ich všetky spoznali –, nemožno povedať, že je to znakom lásky k Bohu, nemožno povedať, že títo ľudia majú realitu lásky k Bohu. Napriek tomu, že ľudia pochopili mnohé pravdy bez toho, aby prešli zušľachťovaním, nedokážu ich uviesť do praxe; len počas zušľachťovania môžu ľudia pochopiť skutočný význam týchto právd, len vtedy môžu skutočne oceniť ich vnútorný význam. Vtedy, keď to znova skúsia, dokážu pravdy správne uplatňovať v praxi a v súlade s Božími úmyslami; vtedy sa ich ľudské predstavy zmiernia, ich ľudská skazenosť sa utlmí a ich ľudské pocity sa oslabia; len vtedy je ich praktizovanie skutočným prejavom lásky k Bohu. Účinok pravdy o Božej láske sa nedosahuje prostredníctvom vysloveného poznania alebo duševnej ochoty a nemožno ho dosiahnuť ani jednoduchým pochopením tejto pravdy. Treba, aby ľudia zaplatili cenu, aby počas zušľachťovania prešli mnohými trpkými skúsenosťami, a až potom sa ich láska stane čistou a v súlade s Božími úmyslami.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Človek môže mať skutočnú lásku len vtedy, keď prejde zušľachťovaním