Satan zo všetkých strán a od začiatku až do konca vyrušuje Božie dielo a koná proti Nemu. Všetky tie reči o „starobylom kultúrnom dedičstve“, cenných „poznatkoch starobylej kultúry“, „učení taoizmu a konfucianizmu“ a „konfuciánskych klasických textoch a feudálnych obradoch“ priviedli človeka do pekla. Vyspelá a moderná veda a technika, ako aj vysoko rozvinutý priemysel, poľnohospodárstvo a obchod sú v nedohľadne. Skôr sa len zdôrazňujú feudálne rituály, ktoré šírili „opice“ v dávnych dobách, aby zámerne narúšali, brzdili a rozvracali Božie dielo. Satan nielenže človeka dodnes trápi, ale chce ho dokonca celého pohltiť. Odovzdávanie morálnych a etických učení feudalizmu a poznatkov antickej kultúry už dávno nakazilo ľudstvo a zmenilo ho na veľkých i malých diablov. Málo je tých, ktorí by s radosťou prijali Boha, málo je tých, ktorí by radostne vítali Jeho príchod. Na tvári celého ľudstva sa zračia vražedné úmysly a všade vo vzduchu cítiť dych smrti. Snažia sa vyhnať Boha z tejto zeme, s nožmi a mečmi v rukách sa zoraďujú do bojovej formácie, aby „zničili“ Boha. Po celej tejto krajine diablov, kde človeka neustále učia, že Boh neexistuje, sú rozložené modly a vzduch nad nimi je presiaknutý odporným zápachom horiaceho papiera a kadidla, takým hustým, až dusí. Podobá sa zápachu bahna, ktorý sa vznesie, keď sa zvíja jedovatý had, až sa človek neubráni zvracaniu. Okrem toho tam možno slabo počuť hlasy zlých démonov odriekajúcich písma, ktoré akoby prichádzali z ďalekého pekla, až človeka musí striasť. Všade po tejto krajine sú umiestnené modly všetkých farieb dúhy, ktoré menia krajinu na svet zmyselných pôžitkov, zatiaľ čo kráľ diablov sa neustále zlomyseľne smeje, akoby jeho podlý plán uspel. Človek si však zatiaľ vôbec nič neuvedomuje ani netuší, že ho diabol už skazil do takej miery, že stratil rozum a porazene zvesil hlavu. Diabol chce jedným ťahom vymazať všetko, čo sa týka Boha, a opäť Ho znesvätiť a zavraždiť. Je rozhodnutý strhnúť a prerušiť Jeho dielo. Ako môže dovoliť, aby mal Boh rovnaké postavenie? Ako môže tolerovať, aby sa Boh „miešal“ do jeho diela medzi ľuďmi na zemi? Ako môže dovoliť, aby Boh odhalil jeho ohavnú tvár? Ako môže dovoliť Bohu, aby jeho dielo uviedol do zmätku? Ako môže tento diabol, bez seba od zúrivosti, dovoliť Bohu, aby mal kontrolu nad jeho cisárskym dvorom na zemi? Ako sa môže dobrovoľne skloniť pred Jeho nadradenou mocou? Jeho ohavná tvár už bola odhalená, takže človek nevie, či sa má smiať, alebo plakať, a je naozaj ťažké o nej hovoriť. Či to nie je jeho jadro? Stále verí, že jeho mrzká duša je neuveriteľne krásna. Táto banda zločinných komplicov! Zostupujú do ríše smrteľníkov, aby sa oddávali rozkošiam, provokovali a vyvolávali chaos do takej miery, až sa svet stáva nepredvídateľným a nestálym a srdcia ľudí zaplavuje strach a nepokoj. S človekom sa zahrávali natoľko, že sa začal podobať na veľmi ohyzdné a neľudské zviera z divočiny, ktoré stratilo aj posledné znaky pôvodného svätého človeka. Ba čo viac, chcú sa dokonca zmocniť zvrchovanej moci na zemi. Bránia Božiemu dielu natoľko, že sa sotva dokáže pohnúť čo i len o piaď, a väznia človeka tak tesne ako steny z medi a ocele. Potom, čo sa dopustili toľkých ťažkých hriechov a spôsobili toľko katastrof, očakávajú ešte niečo iné ako napomínanie? Démoni a zlí duchovia vyčíňajú na zemi už nejaký čas a tak dôkladne odrezali Božiu vôľu i Jeho svedomité úsilie, že sú nepreniknuteľné. To je skutočne smrteľný hriech! Ako môže Boh necítiť úzkosť? Ako môže Boh necítiť hnev? Vážne bránili Božiemu dielu a stavali sa proti nemu. Koľký vzdor! Aj títo démoni, veľkí i malí, sa správajú ako šakaly v pätách leva, nasledujú prúd zla a cestou plánujú nepokoje. Hoci poznajú pravdu, zámerne sa jej stavajú na odpor, títo synovia vzdoru! Akoby sa teraz, keď ich kráľ pekla zasadol na kráľovský trón, stali samoľúbymi a spokojnými a ku všetkým ostatným sa správajú s opovrhnutím. Koľkí z nich hľadajú pravdu a nasledujú spravodlivosť? Sú to všetko zvieratá, o nič lepšie ako svine a psy, na čele roja smradľavých múch, ktoré v nafúkanej samoľúbosti krútia hlavami a uprostred hromady hnoja vyvolávajú rôzne ťažkosti. Veria, že ich kráľ pekla je najväčším kráľom zo všetkých, nevediac, že oni sami nie sú nič viac ako smradľavé muchy. A predsa využívajú moc svíň a psov, ktorí sú ich rodičmi, aby hanili Božiu existenciu. Tieto drobné mušky sa domnievajú, že ich rodičia sú veľkí ako veľryby. Netušia však, že kým oni sami sú maličkí, ich rodičia sú nečisté svine a psy, stomiliónkrát väčšie ako oni. Neuvedomujúc si vlastnú prízemnosť, spoliehajú sa na zápach hniloby, ktorý tieto svine a psy vylučujú, aby sa mohli rozbesnieť a márne si myslia, že splodia budúce generácie, nedbajúc na hanbu! Na chrbtoch majú zelené krídla (to sa vzťahuje na ich tvrdenie, že veria v Boha), sú samoľúbi a všade sa chvália svojou krásou a pôvabom, zatiaľ čo na človeka potajomky vrhajú nemravnosť ich vlastných tiel. Navyše sú nadmieru spokojní sami so sebou, akoby mohol pár dúhovo sfarbených krídel zakryť ich vlastnú nemravnosť, a takto utláčajú existenciu pravého Boha (týka sa to toho, čo sa deje v zákulisí náboženského sveta). Ako by človek mohol vedieť, že nech sú mušie krídla akokoľvek očarujúco krásne, samotná mucha nie je ničím iným než drobným tvorom s bruchom plným špiny a s telom pokrytým mikróbmi? Pomocou sily svíň a psov, ktorých majú za rodičov, besnejú po celej zemi (týka sa to spôsobu, akým sa náboženskí predstavitelia, ktorí prenasledujú Boha, opierajú o silnú podporu národnej vlády, aby vzdorovali pravému Bohu a pravde), nespútaní vo svojom barbarstve. Akoby sa duchovia židovských farizejov vrátili spolu s Bohom do krajiny veľkého červeného draka, späť do svojho starého hniezda. Začali ďalšie kolo prenasledovania a nadviazali na svoje dielo spred niekoľkých tisícročí. Táto skupina zvrhlíkov nakoniec na zemi určite zahynie! Zdá sa, že po niekoľkých tisícročiach sú nečistí duchovia ešte ľstivejší a zákernejší. Neustále premýšľajú o spôsoboch, ako tajne podkopať Božie dielo. Pomocou množstva trikov a úskokov chcú vo svojej vlasti zopakovať tragédiu spred niekoľkých tisícročí a dohnať Boha takmer k výkriku. Sotva sa môže udržať, aby sa nevrátil do tretieho neba a nevyhladil ich. Aby človek mohol milovať Boha, musí porozumieť Jeho úmyslom, poznať Jeho radosti a starosti a pochopiť, čo sa Mu hnusí. Ešte viac tak podnieti vstup človeka. Čím rýchlejší bude vstup človeka, tým skôr budú uspokojené Božie úmysly, tým jasnejšie človek prezrie kráľa diablov a tým viac sa priblíži k Bohu, aby sa naplnila Jeho túžba.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Dielo a vstup (7)