Hovoríš, že uznávaš vteleného Boha, že uznávaš zjavenie Slova v tele, no napriek tomu robíš za Jeho chrbtom určité veci, ktoré idú proti tomu, čo požaduje, a vo svojom srdci sa Ho neobávaš. Je toto uznávanie Boha? Uznávaš, čo hovorí, ale nepraktizuješ to, čo si schopný, ani nedodržiavaš Jeho cestu. Je toto uznávanie Boha? A hoci Ho uznávaš, prechovávaš k Nemu obozretné srdce, nikdy nie bohabojné. Ak si videl a uznal Jeho dielo a vieš, že On je Boh, no zostávaš vlažný a úplne nezmenený, potom si typ človeka, ktorý ešte stále nebol podmanený. Tí, ktorí boli podmanení, musia robiť všetko, čo vedia, a aj keď nedokážu vstúpiť do vyšších právd a tieto pravdy môžu byť nad ich sily, títo ľudia sú v srdci ochotní to dosiahnuť. Je to tak preto, lebo existujú obmedzenia toho, čo dokážu pochopiť ako hranice a obmedzenia toho, čo sú schopní praktizovať. Prinajmenšom však musia robiť všetko, čo vedia. A ak to dosiahneš, je to dôsledok dosiahnutý kvôli dielu podmanenia. Povedzme, že povieš: „Vzhľadom na to, že dokáže predniesť toľko slov, ktoré človek nedokáže, kto to je, ak nie Boh?“ Takéto myslenie neznamená, že Boha uznávaš. Keď Boha uznávaš, musíš to prejaviť svojimi konkrétnymi skutkami. Ak vedieš cirkev, no nepraktizuješ spravodlivosť, bažíš po peniazoch a bohatstve a prostriedky cirkvi si vždy dáš do vlastného vrecka, je to uznanie existencie Boha? Boh je všemohúci a stojí za strach. Akože sa môžeš nebáť, keď skutočne uznávaš, že Boh existuje? Skutočne Ho uznávaš, ak si schopný dopustiť sa takých opovrhnutiahodných činov? Je to Boh, v čo veríš? Veríš v nejasného Boha, preto sa nebojíš! Tí, ktorí Boha skutočne uznávajú a poznajú, sa Ho obávajú a neodvážia sa spraviť niečo, čo je proti Nemu alebo je v rozpore s ich svedomím. Predovšetkým sa boja urobiť čokoľvek, o čom vedia, že to je proti Božím úmyslom. Len toto možno považovať za uznanie Božej existencie. Čo by si mal urobiť, keď sa tvoji rodičia snažia, aby si prestal veriť v Boha? Ako by si mal Boha milovať, keď je tvoj neveriaci manžel k tebe dobrý? A ako by si mal Boha milovať, keď k tebe majú bratia a sestry odpor? Ak Ho uznávaš, budeš v týchto záležitostiach konať primerane a žiť realitu. Ak neprijmeš konkrétne kroky a len povieš, že uznávaš existenciu Boha, si len táraj! Hovoríš, že v Neho veríš a uznávaš Ho, ale akým spôsobom Ho uznávaš? Akým spôsobom v Neho veríš? Obávaš sa Ho vo svojom srdci? Bojíš sa Ho? Máš hlboko vo svojom vnútri srdce milujúce Boha? Keď si skľúčený a nemáš sa o koho oprieť, vnímaš milotu Boha, no potom na to všetko zabudneš. To nie je láska k Bohu ani viera v Boha! Čo chce v konečnom dôsledku Boh, aby človek dosiahol? Všetky stavy, ktoré som spomenul, ako silný dojem z vlastnej dôležitosti, pocit, že rýchlo chápeš veci, obmedzovanie ostatných, opovrhovanie ostatnými, posudzovanie ľudí podľa vzhľadu, šikanovanie nezákerných ľudí, túžba po cirkevných peniazoch a tak ďalej – tvoje podmanenie sa prejaví, až keď sa sčasti zbavíš všetkých týchto skazených satanských pováh.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Vnútorná pravda o diele podmanenia (4)