Všetci ľudia sú stvorenia bez sebapoznania, nedokážu poznať samých seba. Všetkých ostatných však poznajú ako vlastnú dlaň, akoby najprv „preskúmali“ všetko, čo vykonali a povedali iní, priamo pred nimi, pričom predtým získali ich súhlas. Následne akoby si úplne premerali všetkých ostatných vrátane ich duševných stavov. Také sú všetky ľudské bytosti. Aj keď dnes vstúpili do Veku kráľovstva, ich prirodzenosť sa nemení. Predo Mnou robia vždy to, čo robím Ja, no za Mojím chrbtom sa začínajú venovať svojmu vlastnému jedinečnému „biznisu“. No neskôr, keď predo Mňa predstúpia, sú ako úplne iní ľudia, navonok pokojní a nezlomení, s vyrovnaným výrazom tváre a pravidelným tepom. Nie sú ľudia práve preto takí hodní opovrhnutia? Toľkí ľudia majú dve úplne odlišné tváre – jednu, keď stoja predo Mnou, a druhú, keď Mi stoja za chrbtom. Keď sú predo Mnou, toľkí z nich sa správajú ako novonarodené jahňatá, no keď sú Mi za chrbtom, zmenia sa na zúrivé tigre a neskôr sa správajú ako malé vtáčiky radostne poletujúce nad pahorkami. Toľkí ľudia Mi pred Mojou tvárou preukazujú vôľu a odhodlanie. Toľkí prichádzajú predo Mňa, aby s prahnutím a túžobne hľadali Moje slová, no keď sú Mi za chrbtom, cítia k nim odpor a zavrhnú ich, akoby im boli Moje výroky na ťarchu. Hľadiac na ľudskú rasu, ktorú skazil Môj nepriateľ, už toľkokrát som do ľudí prestal vkladať svoje nádeje. Vidiac, ako predo Mňa prichádzajú a so slzami v očiach hľadajú odpustenie, už toľkokrát som v dôsledku ich chýbajúcej sebaúcty a zanovitej nepolepšiteľnosti zavrel oči pred ich hnevlivými činmi, aj keď sú ich srdcia pravé a úmysly úprimné. Už toľkokrát som videl ľudí, ktorí si verili dosť na to, aby so Mnou nadviazali spoluprácu, a ktorí boli – keď stáli predo Mnou – zdanlivo v Mojom objatí a vychutnávali si jeho teplo. Keď som už bol toľkokrát svedkom nevinnosti, živosti a roztomilosti Môjho vyvoleného ľudu, ako by som sa nemohol tak veľmi radovať z týchto vecí? Ľudské bytosti nevedia, ako sa tešiť zo svojich predurčených požehnaní v Mojich rukách, pretože nerozumejú presnému významu slov „požehnania“ a „utrpenie“. Preto Ma ľudia ani zďaleka nehľadajú úprimne. Ak by nebolo zajtrajška, ktorí z vás, čo predo Mnou stojíte, by ste boli takí čistí ako čerstvo napadaný sneh a nepoškvrnení ako nefrit? Je možné, že vaša láska ku Mne je len niečo, čo sa dá vymeniť za lahodné jedlo, štýlové oblečenie alebo vysokú funkciu so štedrým zárobkom? Dá sa vymeniť za lásku, ktorú k tebe pociťujú iní? Mohlo by to byť v skutočnosti tak, že podstupovanie skúšok prinúti ľudí vzdať sa ich lásky ku Mne? Budú sa v dôsledku utrpenia a strastí sťažovať na Moje opatrenia? Nik si ešte naozaj neuvedomil ostrý meč, ktorý sa nachádza v Mojich ústach: poznajú len jeho povrchný význam, pričom skutočne nechápu, čo zahŕňa. Ak by ľudské bytosti naozaj zazreli ostrosť Môjho meča, hnali by sa ako potkany do svojich nôr. Ľudia pre svoju otupenosť vôbec nechápu pravý význam Mojich slov, a preto netušia, aké pôsobivé sú Moje výroky alebo koľko toho odhaľujú z ľudskej prirodzenosti a tiež nakoľko tieto slová odsúdili ich vlastnú skazenosť. Preto väčšina ľudí v dôsledku neúplného chápania toho, čo hovorím, nadobudla vlažný postoj.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Slová Boha celému vesmíru, 15. kapitola