Keďže v Božom diele stále dochádza k vývoju k novému, je tu dielo, ktoré sa stáva prežitým a starým popri tom, ako vzniká nové dielo. Tieto rozličné druhy diela – staré a nové – nie sú protichodné, ony sa vzájomne dopĺňajú, každý krok vyplýva z predošlého. Keďže vzniká nové dielo, starých vecí sa treba, samozrejme, zbaviť. Napríklad niektoré z dlhoročných zvyklostí a zaužívaných ľudských prísloví, spolu s mnohoročnými skúsenosťami a učením človeka, vytvorili v mysli človeka najrôznejšie formy predstáv. To, že Boh ešte úplne neodhalil svoju pravú tvár a vrodenú povahu človeku, spolu s rozšírením tradičných teórií z dávnych čias počas mnohých rokov tvorí ešte priaznivejšie okolnosti na to, aby si človek vytvoril takéto predstavy. Dá sa povedať, že v priebehu ľudskej viery v Boha viedol vplyv rôznych predstáv v ľuďoch k neustálemu formovaniu a vývoju všemožných chápaní predstáv o Bohu, čo spôsobilo, že mnohí nábožní ľudia slúžiaci Bohu sa stali Jeho nepriateľmi. Takže čím silnejšie sú náboženské predstavy ľudí, tým viac odporujú Bohu a tým viac sú Božími nepriateľmi. Božie dielo je vždy nové, nikdy nie staré. Nikdy nevytvára pravidlá. Naopak, neustále sa mení a vo väčšej či menšej miere obnovuje. Takéto pôsobenie je vyjadrením vrodenej povahy samotného Boha. Je to tiež prirodzená zásada Božieho diela a jeden z prostriedkov, ktorými Boh uskutočňuje svoje riadenie. Ak by Boh nekonal týmto spôsobom, človek by sa nezmenil, ani by nemohol poznať Boha a satan by nebol porazený. V Jeho diele sa teda neustále vyskytujú zmeny, ktoré sa zdajú nevyspytateľné, ale v skutočnosti sú pravidelné. Spôsob, akým človek verí v Boha, je však celkom odlišný. Drží sa starých známych učení a systémov a čím sú staršie, tým sú preňho lepšie. Ako by aj mohla hlúpa ľudská myseľ, myseľ neoblomná ani kameň, prijať toľko nepochopiteľných nových Božích diel a slov? Človek má odpor k takému Bohu, ktorý sa vždy mení a nikdy neostáva pri starom. Jemu sa páči len ten starý Boh, ten starec s bielymi vlasmi vrastený na mieste. Boh a človek teda vidia každý svoje, a tak sa človek stal Božím nepriateľom. Mnohé z týchto rozporov existujú aj dnes, v čase, keď Boh už takmer šesťtisíc rokov koná nové dielo. Nedajú sa teda napraviť. Azda je to kvôli tvrdohlavosti človeka alebo neporušiteľnosti Božích správnych ustanovení človekom. No títo duchovní, muži aj ženy, stále lipnú na starých plesnivých knihách a spisoch, zatiaľ čo Boh pokračuje vo svojom nedokončenom riadení, ako keby nikto nebol po Jeho boku. Hoci tieto rozpory znepriateľujú Boha a človeka a sú dokonca neriešiteľné, Boh im nevenuje žiadnu pozornosť, akoby tu ani neboli. Človek sa však stále drží svojich presvedčení a predstáv a nikdy ich neopúšťa. Jedna vec je však zrejmá: aj keď sa človek neodchýli od svojho postoja, Božie nohy stále kráčajú a On vždy mení svoj postoj podľa prostredia. Nakoniec je to človek, ktorý bude porazený bez boja. Boh je medzitým najväčším nepriateľom všetkých svojich porazených protivníkov a je tiež víťazom ľudstva, porazeného aj neporazeného. Kto môže súťažiť s Bohom a zvíťaziť? Zdá sa, že ľudské predstavy pochádzajú od Boha, pretože mnohé z nich sa zrodili v dôsledku pôsobenia Boha. Boh však kvôli tomu neodpúšťa človeku a navyše nechrlí chválu na človeka za to, že v nadväznosti na Jeho dielo vyrába „pre Boha“ hromadu vecí, ktoré s Jeho dielom nemajú nič spoločné. Je však nesmierne znechutený ľudskými predstavami a starými zbožnými presvedčeniami a ani sa nehlási k dátumu, kedy sa tieto predstavy prvýkrát objavili. Vôbec neakceptuje, že tieto predstavy sú výsledkom Jeho diela, lebo predstavy o človeku šíri človek. Ich zdrojom sú myšlienky a myseľ človeka – nie Boha, ale satana. Božím úmyslom vždy bolo, aby Jeho dielo bolo nové a živé, nie staré a mŕtve, a to, čo má človek dodržiavať, sa mení s vekom a obdobím a nie je večné a nemenné. Je to preto, že On je Boh, ktorý dosiahol to, že človek žije a je nový, a nie diabol, ktorý spôsobuje, že človek zomiera a starne. Stále tomu nerozumieš? Máš predstavy o Bohu a nedokážeš sa ich zbaviť, pretože si úzkoprsý. Nie je to preto, že by bolo v Božom diele príliš málo zmyslu, ani preto, že by Jeho dielo nebralo ohľad na ľudské pocity, ani to nie je preto, že by Boh vždy nedbal na svoje povinnosti. Nevieš sa vzdať svojich predstáv, pretože ti strašne chýba poslušnosť a pretože sa ani v najmenšom nepodobáš na stvorenú bytosť. Nie je to preto, že by ti Boh veci sťažoval. Toto všetko si spôsobil ty a vôbec to s Bohom nesúvisí. Všetko utrpenie a nešťastie vytvára človek. Božie myšlienky sú vždy dobré: nechce v tebe vytvárať predstavy, ale želá si, aby si sa v priebehu vekov menil a obnovoval. Napriek tomu nevieš, čo je pre teba dobré, a vždy to buď skúmaš, alebo analyzuješ. Nie je to tak, že by ti Boh sťažoval veci, ale že nemáš žiadnu úctu k Bohu a si neuveriteľne neposlušný. Drobné stvoreniatko, ktoré sa opovažuje vziať nejakú bezvýznamnú časť toho, čo predtým Boh dal, potom sa otočí a použije ju na útok proti Bohu – nie je to neposlušnosť človeka? Dá sa povedať, že ľudia sú úplne nespôsobilí k tomu, aby vyjadrili svoje názory pred Bohom. Tým menej sú spôsobilí k tomu, aby sa vyjadrovali v tom svojom bezcennom, smradľavom, zhnitom a kvetnatom jazyku, ako sa im len zachce, o tých odporných zatuchnutých predstavách ani nehovoriac. Či nie sú ešte bezcennejšie?

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Len tí, čo poznajú Božie dielo dneška, môžu slúžiť Bohu