1

Scéna opísaná v Biblii „Boží príkaz Adamovi“

je dojímavá a potešujúca snímka.

Hoci je na ňom len Boh a človek,

intimita medzi nimi vás napĺňa pocitom obdivu.

2

Človek dostal do daru prekypujúcu Božiu lásku, ktorá ho obklopuje.

Človek je nevinný a čistý, nezaťažený a bezstarostný,

žije v blaženosti pod Božím zrakom.

Boh prejavuje o človeka záujem,

zatiaľ čo človek žije pod Božou ochranou a požehnaním.

Úplne všetko, čo človek urobí a povie,

je nerozlučne späté s Bohom a nemožno to od Neho oddeliť.

3

Boh cíti zodpovednosť voči človeku odvtedy, čo ho stvoril.

Aká je Jeho zodpovednosť?

Má človeka chrániť a starať sa oňho.

Dúfa, že človek dokáže dôverovať Jeho slovám a poslúchať ich.

To je tiež prvé Božie očakávanie od človeka.

4

Práve s týmto očakávaním Boh hovorí:

„Z každého stromu v záhrade môžeš slobodne jesť,

ale zo stromu poznania dobra a zla nejedz,

lebo v deň, keď z neho budeš jesť, určite zomrieš.“

Tieto jednoduché slová predstavujú Boží úmysel.

Zároveň odhaľujú, že Boh vo svojom srdci začal prejavovať starosť o človeka.

5

V týchto niekoľkých jednoduchých slovách vidíme Božie srdce.

Je v ňom láska? Je v ňom starosť?

Božiu lásku a starosť je možné nielen hlboko pochopiť,

ale aj dôverne precítiť.

Ako človek so svedomím a ľudskou prirodzenosťou

by si cítil teplo, cítil by si sa opatrovaný a milovaný

a cítil by si šťastie.

6

Ako by si sa s týmito pocitmi správal k Bohu?

Cítil by si sa s Ním spätý?

Miloval a rešpektoval by si Ho z celého srdca?

Priblížilo by sa k Nemu tvoje srdce?

Na základe tohto vieš, aká dôležitá je pre človeka Božia láska.

Ešte zásadnejšie je však to, že ju človek hlboko chápe a rozumie jej.

z knihy Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Božie dielo, Božia povaha a samotný Boh I