Podľa tradičných predstáv človeka je Božia láska milosť, milosrdenstvo a pochopenie pre slabosť človeka. Aj tieto veci tvoria Božiu lásku, ale takáto predstava je príliš jednostranná, a nevystihuje hlavný spôsob, ktorým Boh človeka zdokonaľuje. Niektorí ľudia začnú veriť v Boha kvôli chorobe. Táto choroba je pre vás Božou milosťou. Bez nej by ste neverili v Boha. A ak by ste neverili v Boha, potom by ste nezašli takto ďaleko, a tak aj táto milosť je láskou Boha. V čase viery v Ježiša ľudia činili mnoho, čo sa Bohu nepáčilo, pretože nerozumeli pravde, ale i tak má Boh lásku a milosť a On doviedol človeka takto ďaleko. A hoci človek nerozumie ničomu, Boh napriek tomu dovoľuje, aby Ho uctieval, a navyše, práve On priviedol človeka do dnešného dňa. Vari toto nie je Božou láskou? To, čo sa prejavuje v Božej povahe je láska Boha – to je celkom správne. Keď sa budovanie cirkvi zavŕšilo, Boh vykonal etapu svojho diela venovanú služobníkom a vhodil človeka do bezodnej jamy. Slová z čias služobníkov boli všetko kliatby: preklínali tvoje telo, preklínali tvoju skazenú satanskú povahu, a preklínali to, čo na tebe neuspokojuje Božiu vôľu. Dielo vykonávané Bohom počas tejto etapy sa prejavilo ako majestát, krátko po tom Boh vykonal etapu diela zameranú na napomínanie a nastala skúška smrťou. V takomto diele človek videl Boží hnev, majestát, súd a napomínanie, jednako však videl Božiu milosť, Jeho lásku a Jeho milosrdenstvo. Všetko, čo Boh vykonal, a všetko, čo sa prejavilo ako Jeho povaha, bola Božia láska k človeku, a všetko to, čo Boh vykonal, dokázalo naplniť potreby človeka. Urobil to, aby človeka zdokonalil a staral sa o človeka podľa jeho veľkosti. Ak by to Boh neurobil, človek by nedokázal prísť pred Neho a nemohol by spoznať Jeho pravú tvár. Od čias, keď človek začal veriť v Boha, až doposiaľ sa Boh postupne staral o človeka v súlade s jeho významom, a to preto, aby Ho človek postupne vo svojom vnútri spoznával. Až dnes si človek uvedomuje, aký úžasný je Boží súd. Táto etapa diela venovaná služobníkom bola od stvorenia prvým prípadom Božej kliatby. Na človeka bola uvrhnutá kliatba a on sám bol uvrhnutý do bezodnej jamy. Ak by to Boh neurobil, človek by dodnes nezískal pravé poznanie Boha. Len skrze túto kliatbu od Boha prišiel človek riadne do kontaktu s Jeho povahou. Človek bol odhalený skrze skúšku služobníkov. Videl, že jeho lojalita bola neprijateľná, že jeho význam bol nedostatočný, že nedokázal uspokojiť Božiu vôľu, a že jeho tvrdenia o uspokojení Boha za akýchkoľvek okolností boli iba slová. Hoci Boh človeka preklial v etape diela venovanej služobníkom, pri spätnom pohľade bol tento krok Božieho diela úžasný: priniesol veľký zvrat pre človeka a spôsobil veľkú zmenu v charaktere jeho života. Pred érou služobníkov človek vôbec nevedel, ako pristupovať k životu, nerozumel, čo to znamená veriť v Boha, nepoznal múdrosť Božieho diela, ani nerozumel, že Božie dielo môže človeka vystaviť skúškam. Od čias služobníkov dodnes človek vidí, aké podivuhodné je Božie dielo – pre človeka je celkom nepochopiteľné. Človek si s použitím svojho rozumu nedokáže predstaviť, ako Boh koná, a taktiež vidí, aká malá je jeho veľkosť, a že priveľa v ňom je neposlušného. Keď Boh preklial človeka, bolo to preto, aby niečo dosiahol, nie aby odsúdil človeka na smrť. Hoci na človeka uvalil kliatbu, urobil tak skrze slová, a Jeho kliatby v skutočnosti človeka nepostihli, pretože to, čo Boh preklial, bola ľudská neposlušnosť, a tak slová Jeho kliatob boli vyslovené aj preto, aby človeka zdokonalil. Či už Boh človeka súdi alebo preklína, jedno i druhé vedie k dokonalosti človeka: jedno i druhé Boh koná, aby sa to, čo je v človeku nečisté, stalo dokonalým. Týmto spôsobom je človek zušľachťovaný a to, čo je nedostatočné, sa skrze Jeho slov a diela zdokonaľuje. Každý krok Božieho diela – či už sú to ostré slová alebo súd alebo napomínanie – človeka zdokonaľuje a je úplne primeraný. Nikdy počas vekov Boh nevykonal také dielo, ako je toto. Dnes pôsobí vo vás, aby ste ocenili Jeho múdrosť. Hoci ste vo svojom vnútri pociťovali trochu bolesti, vaše srdcia zostávajú neochvejné a pokojné. Je to vaše požehnanie, že si môžete vychutnať túto etapu Božieho diela. Nehľadiac na to, čo dokážete získať v budúcnosti, všetko, čo dnes vidíte z Božieho diela vo vás, je láska. Ak človek nezažije Boží súd a zušľachťovanie, jeho skutky a horlivosť navždy zostanú na povrchu, a jeho povaha zostane navždy nezmenená. Možno toto vnímať ako fakt, že si vás Boh získal? Hoci dnes v človeku zostáva veľa arogancie a márnivosti, povaha človeka je oveľa stabilnejšia než predtým. Boh sa tebou zaoberá preto, aby ťa zachránil. A hoci ťa to počas toho môže trochu bolieť, nastane deň, keď v tvojej povahe dôjde k zmene. Vtedy sa obzrieš a uvidíš, aké múdre je Božie dielo, a vtedy dokážeš skutočne pochopiť Božiu vôľu. Dnes niektorí ľudia tvrdia, že rozumejú Božej vôli, ale nie je to celkom pravda. V skutočnosti hovoria nepravdy, pretože ešte nepochopili, či je Božou vôľou človeka zachrániť alebo prekliať. Možno to teraz nedokážeš vidieť jasne, ale príde čas, keď zočíš, že nadišiel deň Božej slávy a spozoruješ, aké zmysluplné je milovať Boha, aby si spoznával ľudský život, a tvoje telo bude žiť vo svete milujúceho Boha, aby bol tvoj duch oslobodený. Tvoj život bude plný radosti a ty budeš vždy blízko Boha a vzhliadať k Bohu. Vtedy budeš skutočne vedieť, aké je dnes Božie dielo hodnotné.

Slovo, zv. I: Božie zjavenie a dielo. Milotu Boha možno spoznať len cez bolestivé skúšky