Ľudské presvedčenie nemôže nahradiť pravdu

Niektorí ľudia dokážu znášať ťažkosti, zaplatiť cenu, navonok sa správajú ukážkovo, sú pomerne uznávaní a tešia sa obdivu iných. Povedali by ste, že tento druh vonkajšieho správania možno považovať za praktizovanie pravdy? Možno určiť, či takíto ľudia uspokojujú Božie úmysly? Prečo ľudia zas a znova vidia takýchto jednotlivcov a myslia si, že uspokojujú Boha, kráčajú po ceste praktizovania pravdy a nasledujú Božiu cestu? Prečo takto niektorí ľudia zmýšľajú? Existuje na to len jedno vysvetlenie. Aké? Mnoho ľudí totiž nemá v niektorých otázkach celkom jasno – ako napríklad, čo znamená praktizovať pravdu, uspokojovať Boha a naozaj vlastniť pravdu-realitu. Preto sa niektorí ľudia často dajú zavádzať tými, ktorí navonok pôsobia duchovne, vznešene, ušľachtilo a veľkolepo. Pokiaľ ide o ľudí, ktorí dokážu výrečne hovoriť o slovách a učeniach a ktorých reč a činy sa zdajú byť hodné obdivu, tí, ktorí sa nimi dajú oklamať, sa nikdy nepozreli na podstatu svojich činov, na zásady skrývajúce sa za ich skutkami, ani na to, aké sú ich ciele. Ba čo viac, nikdy sa nepozreli ani na to, či sa títo ľudia naozaj podriaďujú Bohu, a ani nezistili, či sa skutočne boja Boha a vyhýbajú zlu. Nikdy nerozpoznali ľudskú prirodzenosť-podstatu týchto ľudí. Naopak, počnúc prvým krokom, keď sa s nimi zoznámili, postupne začali týchto ľudí obdivovať a uctievať a napokon sa stali ich modlami. Navyše, u niektorých ľudí sú idoly, ktoré uctievajú – a ktoré, ako veria, že môžu opustiť svoje rodiny a zamestnanie a ktoré sa zdajú byť povrchne schopné zaplatiť cenu –, tými, čo skutočne uspokojujú Boha a môžu naozaj dosiahnuť dobré výsledky a dobré konečné osudy. V ich mysliach sú tieto modly tými, ktorých Boh chváli. Čo ich vedie k tomu, aby niečomu takému verili? Čo je podstatou tejto záležitosti? K akým dôsledkom môže viesť? Poďme najprv diskutovať o otázke jej podstaty.

Tieto otázky týkajúce sa názorov ľudí, ich spôsobov praktizovania, zásad, ktoré sa rozhodli prijať, a toho, na čo sa každý z nich zameriava, v podstate nemajú nič spoločné s Božími požiadavkami voči ľudstvu. Či už sa ľudia zameriavajú na povrchnosti alebo na hlboké otázky, na slová a učenia alebo na skutočnosť, nepridŕžajú sa toho, čoho by sa mali pridŕžať najviac, ani nepoznajú to, čo by mali poznať najlepšie. Dôvodom je to, že ľudia vôbec nemajú radi pravdu; celkovo nie sú ochotní venovať čas a snahu hľadaniu a uplatňovaniu zásad praxe, ktoré sa nachádzajú v Božích výrokoch. Namiesto toho radšej používajú skratky a súhrnne hodnotia to, čomu rozumejú a čo poznajú ako dobrú prax a dobré správanie. Tento súhrn sa potom stáva ich vlastným cieľom, za ktorým sa snažia ísť a ktorý považujú za pravdu, určenú na praktizovanie. Priamym dôsledkom tohto je, že ľudia používajú dobré ľudské správanie ako náhradu za praktizovanie pravdy, čo zároveň uspokojuje ich túžbu získať si priazeň Boha. To im poskytuje prostriedky na boj s pravdou, ktoré používajú aj na argumentáciu a súperenie s Bohom. Ľudia zároveň bezcharakterne odsúvajú Boha na vedľajšiu koľaj a na Jeho miesto stavajú modly, ktoré obdivujú. Existuje len jedna hlavná príčina, ktorá spôsobuje, že ľudia konajú a zaujímajú také nevedomé postoje alebo majú jednostranné stanoviská a praktiky – a dnes vám o nej poviem: príčina spočíva v tom, že aj keď ľudia možno nasledujú Boha, každý deň sa k Nemu modlia a dennodenne čítajú Jeho výroky, v skutočnosti nechápu Jeho úmysly. Tam je pes zakopaný. Keby niekto rozumel Božiemu srdcu a vedel, čo má rád, čo nenávidí, čo chce, čo zavrhuje, koho miluje, koho nemá rád, aké kritérium používa, keď kladie na ľudí svoje požiadavky, a aký prístup uplatňuje pri ich zdokonaľovaní, mohol by mať takýto človek stále svoj osobný názor? Mohli by takíto ľudia jednoducho odísť a uctievať niekoho iného? Mohol by sa ich modlou stať obyčajný človek? Ľudia, ktorí chápu Božie úmysly, majú o niečo racionálnejší pohľad na vec. Neurobia si náhodne modlu zo skazeného človeka, ani sa popri kráčaní po ceste praktizovania pravdy nebudú domnievať, že slepé dodržiavanie niekoľkých jednoduchých pravidiel alebo zásad sa rovná uvádzaniu pravdy do praxe.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo