Boh využíva rôzne skúšky, aby preveril, či sa Ho ľudia boja a vyhýbajú sa zlu

V každom veku Božieho diela Boh ľuďom venuje isté slová a oznamuje im isté pravdy. Tieto pravdy slúžia ako cesta, ktorej by sa ľudia mali pridŕžať, ktorú by mali nasledovať, ktorá im umožňuje báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Ľudia by ju mali uvádzať do praxe a držať sa jej vo svojom živote a počas svojej životnej cesty. Práve z týchto dôvodov Boh dáva tieto výroky ľudstvu. Týchto slov, ktoré pochádzajú od Boha, by sa ľudia mali držať, pretože držať sa ich znamená získať život. Ak sa ich človek nedrží, neuvádza ich do praxe a nežije Božie slová vo svojom živote, nepraktizuje pravdu. Okrem toho platí, že ak ľudia nepraktizujú pravdu, potom sa neboja Boha a nevyhýbajú sa zlu, ani nemôžu uspokojiť Boha. Ľudia, ktorí nie sú schopní uspokojiť Boha, nemôžu prijať Jeho chválu. Takíto ľudia nezískajú žiadny výsledok. Ako teda Boh v priebehu svojho diela určuje výsledok človeka? Aké metódy používa na určenie výsledku človeka? Možno v tejto chvíli ešte trochu tápete, ale keď vám poviem o tomto procese, bude vám to celkom jasné, pretože mnohí z vás to už sami zažili.

V priebehu svojho diela, už od počiatku, Boh pripravil skúšky pre každého človeka – alebo takpovediac pre každého človeka, ktorý Ho nasleduje – a tieto skúšky sú rôzne veľké. Sú ľudia, ktorí zakúsili skúšku odmietnutia zo strany rodiny, tí, ktorí zažili skúšku nepriateľského prostredia, tí, ktorí sa museli vysporiadať so skúškou zatknutia a mučenia, tí, ktorí boli postavení pred skúšku voľby, aj tí, ktorí čelili skúške peňazí a postavenia. Stručne povedané, každý z vás čelil rôznym skúškam. Prečo Boh koná práve takto? Prečo sa ku každému správa takýmto spôsobom? O aký výsledok sa usiluje? Chcem vám oznámiť dôležitú informáciu: Boh chce zistiť, či je daný človek typom človeka, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Znamená to, že keď ťa Boh skúša a stavia ťa tvárou v tvár určitým okolnostiam, Jeho úmyslom je zistiť, či si človek, ktorý sa Ho bojí a vyhýba sa zlu. Ak niekto čelí povinnosti strážiť obetu a táto povinnosť vedie k tomu, že sa dostane do kontaktu s Božou obetou, povedal by si, že je to niečo, čo pripravil Boh? Nepochybne áno! Všetko, s čím sa stretneš, je niečo, čo pripravil Boh. Keď sa stretneš s touto záležitosťou, Boh ťa bude potajme pozorovať a sledovať, aké rozhodnutia robíš, ako praktizuješ vieru a aké myšlienky ti napadajú. Boha najviac zaujíma konečný výsledok, pretože práve tento výsledok Mu pomôže určiť, či si v tejto konkrétnej skúške splnil Jeho normu. Keď sa však ľudia stretnú s nejakým problémom, často sa nezamýšľajú nad tým, prečo mu čelia, čo od nich Boh očakáva, čo v nich chce vidieť alebo čo chce od nich získať. Takíto ľudia si zoči-voči tomuto problému len pomyslia: „Toto je niečo, čomu musím čeliť; musím byť opatrný, nie ľahkovážny! Nech sa deje čokoľvek, toto je Božia obeta a ja sa jej nemôžem dotknúť.“ Ľudia s takýmito zjednodušenými myšlienkami sa domnievajú, že si splnili svoje povinnosti. Priniesol by výsledok tejto skúšky Bohu uspokojenie alebo nie? Len do toho, hovor o tom. (Ak majú ľudia bohabojné srdce, keď budú čeliť povinnosti, ktorá im umožní prísť do kontaktu s Božou obetou, zvážia, aké ľahké by bolo uraziť Božiu povahu, a to ich prinúti postupovať opatrne.) Tvoja odpoveď je na správnej ceste, ale ešte nie je úplne správna. Nasledovať Božiu cestu neznamená dodržiavať povrchné predpisy; skôr to znamená, že keď čelíš nejakému problému, v prvom rade ho budeš vnímať ako situáciu, ktorú pripravil Boh, ako povinnosť, ktorú ti udelil, alebo ako úlohu, ktorú ti zveril. Keď čelíš takémuto problému, mal by si ho dokonca vnímať ako skúšku, ktorú pre teba pripravil Boh. Keď sa stretneš s týmto problémom, musíš mať vo svojom srdci normu a veriť, že táto záležitosť pochádza od Boha. Musíš premýšľať o tom, ako sa s ňou vysporiadať tak, aby si mohol splniť svoju zodpovednosť a zároveň zostať verný Bohu, ako aj o tom, ako to urobiť bez toho, aby si Ho rozzúril alebo urazil Jeho povahu. Pred chvíľou sme hovorili o strážení obetí. Táto záležitosť zahŕňa obety a tiež sa týka tvojej povinnosti a zodpovednosti. Táto zodpovednosť je tvojou povinnosťou. Keď však čelíš tomuto problému, stretávaš sa s pokušením? Áno. Odkiaľ toto pokušenie pochádza? Toto pokušenie pochádza od satana a tiež zo zlých, skazených ľudských pováh. Keďže je tu pokušenie, táto záležitosť zahŕňa postavenie svedectva, ktoré by ľudia mali vydať, čo je aj tvojou zodpovednosťou a povinnosťou. Niektorí ľudia hovoria: „Je to maličkosť, naozaj z toho treba robiť takú vedu?“ Áno, je to viac než potrebné! Je to preto, že ak chceme nasledovať Božiu cestu, nemôžeme rezignovať na nič, čo sa nám alebo okolo nás deje, dokonca ani na drobnosti; či už si myslíme, že by sme tomu mali venovať pozornosť alebo nie, pokiaľ čelíme nejakému problému, nesmieme ho nechať tak. Všetko, čo sa nám deje, by sme mali vnímať ako skúšky, ktoré nám dal Boh. Čo si myslíš o tomto spôsobe nazerania na veci? Ak máš takýto postoj, potom to potvrdzuje jednu skutočnosť: v hĺbke duše sa bojíš Boha a si ochotný vyhýbať sa zlu. Ak máš takúto túžbu uspokojiť Boha, potom tvoje praktizovanie nebude ďaleko od splnenia normy o bázni pred Bohom a vyhýbaniu sa zlu.

Často sa nájdu ľudia, ktorí veria, že záležitosti, ktorým sa nevenuje veľká pozornosť a ktoré sa zvyčajne nespomínajú, sú len nepodstatné hlúposti, ktoré nemajú nič spoločné s praktizovaním pravdy. Keď sa títo ľudia stretnú práve s takouto záležitosťou, príliš sa nad ňou nezamýšľajú a nechajú ju plávať. V skutočnosti však bola lekciou, ktorú treba preskúmať – lekciou o tom, ako sa báť Boha a ako sa vyhýbať zlu. Okrem toho by si sa mal ešte viac zaujímať o to, čo robí Boh, keď sa pred tebou táto záležitosť vynorí. Boh je priamo po tvojom boku a sleduje každé tvoje slovo a čin, pozoruje všetko, čo robíš a ako sa menia tvoje myšlienky – to je Božie dielo. Niektorí ľudia sa pýtajú: „Ak je to pravda, prečo som to zatiaľ nepocítil?“ Nepocítil si to, pretože si si ako hlavnú cestu nezvolil cestu bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu. Preto nemôžeš cítiť jemné pôsobenie Boha v ľuďoch, ktoré sa prejavuje podľa ich rôznych myšlienok a činov. Si popletený! Čo je hlavné? A čo zasa vedľajšie? Záležitosti, ktoré sa týkajú nasledovania Božej cesty, sa nedelia na hlavné a vedľajšie, všetky sú veľmi dôležité – dokážeš tomu porozumieť? (My tomu dokážeme porozumieť.) Pokiaľ ide o každodenné záležitosti, sú také, ktoré ľudia považujú za veľmi dôležité a významné, zatiaľ čo iné vnímajú ako maličkosti. Ľudia často považujú tieto hlavné záležitosti za veľmi dôležité a vnímajú to tak, že ich zoslal Boh. Keď sa však tieto hlavné záležitosti dejú, z dôvodu svojho nezrelého duchovného postavenia a nízkej kvality ľudia často zaostávajú za Božími zámermi a nie sú schopní získať zjavenia ani skutočné poznanie, ktoré by malo hodnotu. Čo sa týka vedľajších záležitostí, tie ľudia jednoducho prehliadajú a postupne si ich nechávajú ujsť pomedzi prsty. Ľudia tak prišli o mnoho príležitostí, aby ich Boh preskúmal a skúšal. Čo to znamená, ak vždy prehliadaš ľudí, udalosti, predmety či situácie, ktoré pre teba Boh nachystal? Znamená to, že každý deň, ba dokonca v každom okamihu, sa neustále vzdávaš Božieho zdokonaľovania tvojej osoby, ako aj Jeho vedenia. Vždy, keď pre teba Boh pripraví nejakú situáciu, potajme ťa pozoruje, dozerá na tvoje srdce, sleduje tvoje myšlienky a úvahy, dáva pozor, ako premýšľaš a čaká, ako sa zachováš. Ak si ľahkovážny človek – človek, ktorý sa nikdy vážne nezapodieval Božou cestou, Jeho slovami alebo pravdou –, potom nebudeš dbať na to, čo chce Boh dokončiť, ani venovať pozornosť požiadavkám, ktoré na teba kládol, keď pre teba nachystal istú situáciu. Nebudeš tušiť ani to, ako ľudia, udalosti a predmety, s ktorými prichádzaš do kontaktu, súvisia s pravdou alebo Božími úmyslami. Ako bude Boh postupovať ďalej, keď na tebe nepostrehne žiadne výsledky ani po tom, čo budeš čeliť opakovaným okolnostiam a skúškam, ako je táto? Po tom, čo si opakovane čelil skúškam, si si vo svojom srdci neuctil Boha ako veľkého ani si nevnímal okolnosti, ktoré pre teba pripravil, také, aké sú: skúšky a previerky od Boha. Namiesto toho si postupne odmietal všetky príležitosti, ktoré ti Boh poskytol, a nechal si si ich zas a znova ujsť. Nie je toto krajná ľudská vzbura? (Je.) Bude sa Boh preto cítiť zranený? (Bude.) Omyl, Boh sa nebude cítiť zranený! Keď Ma počujete takéto niečo hovoriť, opäť vás to šokuje. Možno si myslíte: „Nebolo pred tým povedané, že Boh sa vždy cíti zranený? Nebude sa teda Boh cítiť zranený? Kedy sa potom bude cítiť zranený?“ Skrátka, Boh sa v tejto situácii nebude cítiť zranený. Aký je teda Boží postoj k vyššie uvedenému typu správania? Keď ľudia odmietajú skúšky a testy, ktoré im Boh zosiela, a keď sa im vyhýbajú, Boh má k takýmto ľuďom len jeden postoj. Aký postoj to je? Boh takýto typ ľudí z hĺbky svojho srdca zavrhuje. Výraz „zavrhovať“ má dve významové roviny. Ako to mám vysvetliť z Môjho uhla pohľadu? Výraz „zavrhovať“ v sebe obsahuje význam odporu a nenávisti. A čo jeho druhá významová vrstva? To je tá časť, ktorá naznačuje, že sa niečoho vzdávame. Vy všetci viete, čo znamená „vzdať sa niečoho“, však? V skratke, „zavrhovať“ je výraz značiaci konečnú Božiu reakciu a postoj k ľuďom, ktorí sa takto správajú. Je to krajná nenávisť voči nim a odpor, a tak teda Boh učiní rozhodnutie, že ich opustí. Je to konečné Božie rozhodnutie voči človeku, ktorý nikdy nenasledoval Božiu cestu, nikdy sa nebál Boha a nevyhýbal sa zlu. Uvedomujete si teraz všetci dôležitosť výroku, ktorý som spomenul predtým?

Rozumiete teraz metóde, ktorú Boh používa na určovanie výsledkov ľudí? (Každý deň chystá rôzne okolnosti.) Chystá rôzne okolnosti – to je niečo, čo ľudia môžu cítiť a čoho sa môžu dotknúť. Aké sú teda Božie pohnútky, prečo to robí? Jeho motívom je dať každému človeku rôzne druhy skúšok v rôznom čase a na rôznych miestach. Aké vlastnosti človeka počas skúšky preveruje? Skúška stanovuje, či si typom človeka, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu pri každom probléme, ktorému čelíš, o ktorom počuješ, ktorý vidíš a osobne prežívaš. Každý bude čeliť takémuto druhu skúšky, pretože Boh je spravodlivý voči všetkým ľuďom. Niektorí z vás povedia: „Verím v Boha už mnoho rokov, tak ako je možné, že som ešte žiadnej skúške nečelil?“ Ty máš pocit, že si ešte žiadnej skúške nečelil, ale len preto, že vždy, keď pre teba Boh nachystal okolnosti, ty si ich nebral vážne a nechcel si nasledovať Božiu cestu. Takže si Božie skúšky jednoducho vôbec neuvedomuješ. Niektorí ľudia povedia: „Čelil som už niekoľkým skúškam, ale neviem, ako správne praktizovať vieru. Aj keď som ju praktizoval, stále neviem, či som počas Božích skúšok obstál.“ Ľudia v takomto stave rozhodne netvoria menšinu. Podľa čoho teda Boh posudzuje ľudí? Je to presne tak, ako som povedal pred chvíľou: ide o to, či sa bojíš Boha a vyhýbaš sa zlu vo všetkom, čo robíš, čo si myslíš a čo vyjadruješ. Takto sa dá rozpoznať, či si človek, ktorý sa bojí Boha a vyhýba sa zlu. Je tento koncept jednoduchý alebo nie? Ľahko sa to hovorí, ale je ľahké ho uviesť do praxe? (Nie je to také ľahké.) Prečo to nie je také ľahké? (Lebo ľudia nepoznajú Boha a nevedia, ako Boh zdokonaľuje ľudí, takže keď sa stretnú s problémami, nevedia, ako hľadať pravdu, aby vyriešili svoje ťažkosti. Musia prejsť rôznymi skúškami, zušľachťovaním, napomínaním a súdmi, kým si osvoja skutočnú bázeň pred Bohom.) Vy by ste to mohli podať takto, ale pokiaľ ide o vás, zdá sa, že báť sa Boha a vyhýbať sa zlu je práve teraz veľmi ľahko uskutočniteľné. Prečo to vravím? Vravím to preto, že ste si vypočuli veľa kázní a dostali nemalú dávku „polievania“ z pravdy-reality; to vám umožnilo teoreticky a intelektuálne pochopiť, ako sa báť Boha a vyhýbať sa zlu. Pokiaľ ide o to, ako túto bázeň pred Bohom a vyhýbanie sa zlu skutočne uviesť do praxe, všetky tieto poznatky vám veľmi pomohli a priniesli vám pocit, že je to ľahko dosiahnuteľné. Prečo to teda ľudia nikdy nemôžu skutočne dosiahnuť? Je to preto, že ľudská prirodzenosť-podstata sa Boha nebojí a má rada zlo. To je ten pravý dôvod.

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo