Boží postoj k tým, ktorí utečú počas konania Jeho diela

Takíto ľudia sú všade – keď sa z rôznych dôvodov presvedčia o Božej ceste, mlčky, bez rozlúčky odchádzajú a robia, čo sa im zachce. Zatiaľ sa nebudeme zaoberať dôvodmi, prečo títo ľudia odchádzajú; najprv sa pozrieme na to, aký je Boží postoj k takýmto ľuďom. Je to veľmi zrejmé. V momente, keď odídu, sa v Božích očiach skončil časový úsek ich viery. Neukončil ju konkrétny človek, ale Boh. To, že tento človek opustil Boha, znamená, že už Boha odmietol, že Ho už nechce a že už neprijíma Božiu spásu. Keďže takíto ľudia Boha nechcú, môže ich On ešte chcieť? Navyše, keď majú títo ľudia taký postoj, taký názor, a sú už pevne rozhodnutí opustiť Boha, už tým zhoršili Božiu povahu. A to aj napriek tomu, že možno nepodľahli zúrivosti a nepreklínali Boha, aj napriek tomu, že sa možno nedopustili žiadneho podlého ani neprimeraného správania, či tomu, že títo ľudia si myslia: „Ak nadíde deň, keď sa vonku dostatočne vybláznim alebo keď budem Boha ešte na niečo potrebovať, vrátim sa. Alebo ak ma Boh zavolá, vrátim sa.“ Alebo hovoria: „Keď mi navonok ublížia alebo keď zistím, že vonkajší svet je príliš temný a zlý a ja už nebudem chcieť ísť s davom, vrátim sa k Bohu.“ Aj keď si títo ľudia v duchu vypočítali, kedy presne sa vrátia, a aj keď sa snažia nechať si otvorené zadné vrátka pre svoj návrat, neuvedomujú si, že bez ohľadu na to, čomu veria a ako plánujú, je to všetko len zbožné prianie. Ich najväčšou chybou je, že nemajú jasno v tom, ako ich túžba odísť vplýva na Boha. V momente, keď sa rozhodli opustiť Boha, On ich úplne opúšťa; v tom čase už vo svojom srdci určil výsledok daného človeka. Aký je to výsledok? Taký, že tento človek bude jednou z myší, a preto zahynie spolu s nimi. Ľudia sú teda často svedkami takejto situácie: niekto opustí Boha, ale nie je potrestaný. Boh koná na základe svojich vlastných princípov. Niektoré veci sú viditeľné, zatiaľ čo iné sa vyvodzujú len v Božom srdci, takže ľudia nemôžu vidieť výsledky. Časť, ktorá je pre ľudí viditeľná, nemusí byť nevyhnutne pravou stránkou vecí, ale tá druhá strana – strana, ktorú ty nevidíš – naozaj zahŕňa skutočné a úprimné Božie myšlienky a závery.

Ľudia, ktorí počas Božieho diela utečú, sú tí, ktorí opúšťajú pravú cestu

Prečo Boh udeľuje ľuďom, ktorí počas Jeho diela utečú, také prísne tresty? Prečo je na nich taký nahnevaný? V prvom rade vieme, že Božou povahou je majestát a hnev. Boh nie je ovca, ktorú by mohol niekto zabiť, a už vôbec nie bábka, ktorú by mohli ľudia ovládať, ako sa im zachce. Nie je ani kopou prázdneho vzduchu, ktorej možno rozkazovať. Ak skutočne veríš, že Boh existuje, mal by si mať bohabojné srdce a mal by si vedieť, že Jeho podstata je taká, že Ho nesmieš nahnevať. Tento hnev môže vyvolať nejaké slovo, možno myšlienka, možno nejaké ohavné správanie či forma mierneho správania alebo správania, ktoré je v ľudských očiach a ľudskej etike prijateľné; alebo ho možno vyvolá nejaké učenie či teória. Keď však už raz nahneváš Boha, prišiel si o príležitosť a nastali tvoje posledné dni. To je hrozná vec! Ak nedokážeš pochopiť, že Boha nesmieš uraziť, možno sa Ho nebojíš a možno Ho urážaš bežne. Ak nevieš, ako sa Boha báť, potom nie si schopný báť sa Ho a nebudeš vedieť, ako sa vydať na cestu nasledovania Božej cesty – báť sa Boha a vyhýbať sa zlu. Keď si uvedomíš a budeš si vedomý toho, že Boha nesmieš uraziť, zistíš, čo robiť, aby si sa bál Boha a vyhýbal sa zlu.

Nasledovanie cesty bázne pred Bohom a vyhýbania sa zlu nemusí byť nutne o tom, koľko pravdy poznáš, koľko skúšok si absolvoval alebo ako veľmi si bol disciplinovaný. Záleží skôr na tom, aký postoj k Bohu uchovávaš vo svojom srdci a akú podstatu vyjadruješ. Podstaty ľudí a ich subjektívne postoje sú veľmi dôležité a rozhodujúce. Čo sa týka tých, ktorí sa zriekli Boha a opustili Ho, ich pohŕdavé postoje voči Nemu a ich srdcia, ktoré nenávidia pravdu, už zhoršili Jeho povahu, takže pokiaľ ide o Neho, nikdy im nebude odpustené. Vedeli o Božej existencii, boli informovaní o tom, že Boh už prišiel, a dokonca okúsili nové Božie dielo. Neodišli preto, že by boli oklamaní alebo zmätení, a už vôbec nie preto, že by boli nútení odísť. Ide skôr o to, že sa rozhodli opustiť Boha vedome a s jasnou mysľou. Ich odchod nebol spôsobený tým, že by boli zavádzaní alebo popletení, a už vôbec neboli nútení odísť. Preto v Božích očiach nie sú baránkami, ktoré sa vzdialili od stáda, nieto ešte zblúdilými márnotratnými synmi. Odišli beztrestne – a takýto stav, takáto situácia zhoršuje Božiu povahu, a práve v dôsledku tohto zhoršenia im Boh udeľuje zúfalé výsledky. Nie je takýto druh výsledku desivý? Ak teda ľudia nepoznajú Boha, môžu Ho uraziť. To nie je žiadna maličkosť! Ak ľudia neberú Boží postoj vážne a stále sú presvedčení, že sa teší na ich návrat, pretože patria medzi Jeho stratené ovečky a On stále čaká, že zmenia názor, potom už nie sú ďaleko od dní svojho trestu. Boh ich nielenže odmietne prijať – keďže už druhýkrát zhoršili Jeho povahu, ale celá vec je ešte hroznejšia! Neúctivé postoje týchto ľudí už porušili Božie správne ustanovenia. Prijme ich ešte? V Jeho srdci sú Božie princípy týkajúce sa tejto záležitosti také, že ak si je niekto istý tým, ktorá cesta je pravá, no i tak vedome a s jasnou mysľou odmietne Boha a odíde od Neho, Boh takémuto človeku zatarasí cestu k spáse a brána do kráľovstva bude preňho odvtedy zatvorená. Keď tento človek opäť príde a zaklope, Boh mu dvere neotvorí; tento človek bude navždy vymknutý. Možno niektorí z vás čítali biblický príbeh o Mojžišovi. Po tom, čo Boh Mojžiša pomazal, 250 vodcov prejavilo Mojžišovi neposlušnosť pre jeho konanie a z rôznych iných dôvodov. Komu sa odmietli podriadiť? Mojžiš to nebol. Odmietli sa podriadiť Božím opatreniam; odmietli sa v súvislosti s touto otázkou podriadiť Božiemu dielu. Riekli toto: „Berieš si toho na seba priveľa, keď vidíš, že celé zhromaždenie je sväté, každý z nich, a Jahve je medzi nimi.“ Sú tieto slová a riadky z ľudského pohľadu veľmi vážne? Nie, nie sú vážne. Aspoň doslovný význam týchto slov nie je vážny. Z právneho hľadiska neporušujú žiadne zákony, pretože pri pohľade zvonku nejde o nepriateľský jazyk či slovník, a už vôbec nemajú rúhavý podtón. Sú to len bežné vety, nič viac. Čím to teda je, že tieto slová môžu tak veľmi nahnevať Boha? Je to preto, že neboli vyslovené ľuďom, ale Bohu. Postoj a povaha, ktoré vyjadrujú, je presne to, čo zhoršuje Božiu povahu, a urážajú Božiu povahu, ktorá sa nemá urážať. Všetci vieme, aké boli napokon výsledky týchto vodcov. Čo sa týka ľudí, ktorí opustili Boha, aký je ich názor? Aký je ich postoj? A prečo ich názor a postoj spôsobujú, že Boh s nimi takto zaobchádza? Dôvodom je to, že hoci jasne vedia, že On je Boh, aj tak sa Ho rozhodli zradiť, a preto nemajú vôbec žiadnu šancu dosiahnuť spásu. Ako sa píše v Biblii: „Ak totiž po poznaní pravdy svojvoľne zhrešíme, neostane nám už žiadna obeta za hriechy.“ (Heb 10, 26) Teraz to už chápete jasne?

Slovo, zv. II: O poznávaní Boha. Ako spoznať Božiu povahu a výsledky, ktoré má dosiahnuť Jeho dielo